S moderátorom na pive

Ak si myslíte, že profesionálni športovci nemôžu na pivo po zápase ani pomyslieť, náš  uznávaný športový komentátor a moderátor MARCEL MERČIAK (42) vás vyvedie z omylu: „Určite si nejaké to pivko dajú, a nielen po výhre, ale aj po prehre. Ak môžem prezradiť z vlastných skúseností, najviac  v tomto smere chutí hádzanárom, a tiež hokejistom. “ Kde sa viedli takéto pivné reči? Marcel moderoval tradičné každoročné podujatie, kde sa hodnotia najlepšie slovenské pivá, a hľadal paralely medzi zlatistým mokom a športom. Išlo mu to výborne, dokonca sa v rozhovore priznal, že na služobných cestách za najmä futbalom sa vždy snaží nejaké to  vychýrené tamojšie ochutnať.

Keď sme už pri  pive, začnime azda takto: pamätáte si na prvý dúšok?

Celkom presne nie, no bolo to asi v čase, keď otec občas zašiel na pivo a my ako deti sme behávali kdesi neďaleko. Vtedy som určite ochutnal. A také ozajstné, prvé? Ako tínedžer som nebol ani na alkohol, ani na cigarety. Predpokladám, že to prvé bolo v šestnástich – sedemnástich. Priznám sa, že spočiatku mi nechutilo, nemal som ho rád, ale teraz mám pivo veľmi rád. To neznamená za večer vypiť niekoľko „dvanástok“, skôr vychutnať si dobrý vychladený pohár piva.

Veľa cestujete do krajín, kde je pivo národným nápojom – do Holandska, Belgicka, Nemecka… Ochutnávate aj tam?
Samozrejme! Najmä tie s rôznymi príchuťami. Zakaždým nájdem nejaké, aké som ešte nepil. No aby sme zostali doma: veľmi si pochutnám na pivách z malých pivovarov, ktorým sa teraz u nás začína dariť. Držím palce tomuto konceptu malých, často rodinných pivovarov, vidím v tom veľký potenciál. Keď sme niekde na dovolenke alebo prosto na cestách a „naďabíme“ na nejaký domáci pivovar, nepohrdnem dobrým pivkom. 

Prekvapila vás ponuka moderovať tento event?

Skôr ma potešila. Hoci tento večer nebol o športovcoch, ale o dobrých  a výborných zlatých mokoch vyrábaných u nás doma, mal náboj súťaženia a napätia, a to mi je blízke.

Vaše predošlé slová potvrdzuje aj pôsobenie v horúcom kotle súťažno-zábavnej relácie Čo ja viem. V roku 2014 ste moderovaním tejto relácie prekvapili azda každého, možno aj sám seba. Ako ste sa k nemu dostali? Neobávali ste sa, či to zvládnete?

Pôvodne som moderátorom vôbec nemal byť. Na jar 2014 ma pozvali na nakrúcanie kampaňového spotu. Priznám sa, že som ani netušil, o akú reláciu ide. Mal som byť spolu s Adelou Vinczeovou, Martinom Nikodýmom a Katkou Brychtovou jedným z prvých súťažiacich. Nahrali sme teda dva druhy upútaviek, už aj v reálnom „kotle“ so študentmi. O dva – tri dni sa mi ozval vtedajší programový riaditeľ RTVS Tibor Búza a navrhol mi moderovanie. Podotýkam, že išlo o reláciu, o ktorej som takmer nič nevedel.

Spomínali ste veľmi krátky čas na rozmyslenie.

Áno, bolo to pár hodín. Chytro som si teda na internete našiel, o čo vlastne ide. Oslovila ma realizácia v holandskej televízii. Keďže je to program postavený na súťažení a vedomostiach, napokon som súhlasil. Oslovil ma aj jeho výrazný charitatívny rozmer. Hoci som práve vtedy nebol v časovej pohode, blížila sa Liga majstrov, futbalové MS v Brazílii a ďalšie športové podujatia, dnes viem, že to bol vynikajúci krok v mojom profesionálnom živote. Čo ja viem mi odkrylo nesmierne veľa možností sebarealizácie. Robím ten program naozaj a úprimne veľmi rád. Nakrúcanie je vždy veľmi zábavné, veľa sa nasmejeme aj naučíme. Za tie roky, čo ho pripravujeme, sme už naozaj profesionáli a ide nám to od ruky.

Také však nebolo prvé nahrávanie. Vraj  nemalo konca.

Áno, nezabudnem naň. Prvými súťažiacimi boli Adela Vinczeová, Dano Dangl a Martin Nikodým, protagonisti show Milujem Slovensko. Mali sme začať o štvrtej popoludní, ale keďže sa – ako takmer vždy v úplne novom projekte – mnohé komplikovalo, reálne nahrávanie sa začalo az po ôsmej. Všetci sme však chápali, že nebolo jednoduché zladiť dvesto študentských hlasovacích tlačidiel, moje čítacie zariadenie, kamery, svetlá, zvuky… Spomínam si, že mnohí študenti nestihli spoje domov – ale napokon sme to dotiahli. A dnes? Keď sa po desiatich mesiacoch stretneme na nahrávaní ďalšej série, už máme všetko zabehané, stačí pár hodín, všetko sedí a ide ako po masle.

Podieľate sa na scenári, pridávate aj vy nejaké otázky?

Áno, občas,  ide najmä o tie zo športu. Trochu mi chýbali, tak vždy nejaké  „podhodím“. (smiech) Ide totiž o stovky a stovky otázok, tak v rámci prípravného štábu intenzívne kooperujeme. Roman Bomboš, ktorý  pripravuje scenár, by vedel rozprávať, ako pri finiši takmer všade vidí otázku.

Našli by ste odvahu sadnúť si do kresla pre súťažiaceho?

Veľmi rád. Niekedy musím presviedčať vytypovaných súťažiacich, aby sa nebáli.  Často povedia, že si nechcú urobiť hanbu. No ja to tak nevidím. Nie každý z nás má v hlave kopu exaktných vedomostí. Vždy sa dá aj z nezdaru vykľučkovať, veď každý máme talent na niečo iné. Stačí si spomenúť na výhovorky zo školských lavíc. (smiech) Pokojne sa priznám aj ja: keď dostanem scenár s dvesto otázkami, najmenej na dvadsať – tridsať ani netuším správnu odpoveď.  Vedomosti z botaniky, biológie a podobne nikdy neboli moja parketa. Vyznám sa mnohom, ale mám rezervy. Ešte poznámka: viete, že zatiaľ najlepší bol môj športový kolega Jano Zgravčák? Ako jediný mal 40 správnych odpovedí a aj nahral veľa peňazí. Takže v našej redakcii sme skvelá šikovná zostava.

O tom niet pochýb. Svedčí o tom aj vaša zbierka ocenení OTO. Koľko ich už vlastne máte?

Dvanásť. Všetkých mám rovnako rád a vážim si ich, no pri prvom to bolo najemotívnejšie. Kategória športový komentátor  bola vtedy nová a očakávania boli veľké. Časom sa pridalo zopár OTO-v aj za športového moderátora. Som rád, že si diváci spájajú televízny šport so mnou. Na druhej strane, nerobím si ilúzie, že sa každému páčim, že ma má každý rád.  Naozaj pozorne si vypočujem alebo prečítam pragmatické ohlasy, aj kritiku. Človek naozaj nie je neomylný a ja na sebe veľmi rád pracujem, zdokonaľujem sa.

Hovorí sa o vás, že ste prudký, výbušný. Je to pravda?
Je. Nemám rád, keď vznikne stresová situácia následkom niečej lajdáckosti, nesplnenia  úloh, povinností a podobne, keď sa viacerí dostávame do takto zapríčinenej nepohody. Vtedy viem byť veľmi jedovitý a prísny. Zároveň dodávam, že najprísnejší som na seba.

Máte krásnu rodinku, no vzhľadom na vašu vyťaženosť je starostlivosť o deti väčšmi na vašej manželke.

Áno, a veľmi si to cením. Má toho naozaj dosť. Je veľmi starostlivá: klobúk dolu. Vyštudovala učiteľstvo pre prvý stupeň, no nikdy neučila, bola niekoľko rokov letuškou a teraz pracuje pre  leteckú prepravnú spoločnosť. Vzorne sa stará o naše dve deti, syn je už školák, takže povinností pribúda.

 

Je po vás?

Miluje futbal ako ja, ako každý normálny chalan si ho aj rád zahrá, nosí dobré známky ako ja (smiech),  ukazuje sa, že bude aj podobne výrečný. Takže celý ja. (smiech)

 

Manželka vás občas skritizuje?
Určite. Najmä sa sústreďuje na to, ako vyzerám, čo mám na sebe a podobne. Jej názor beriem a veľmi si ho vážim.

 

Pôsobíte skôr ako exaktný typ, máte rád čísla, presné a jasné informácie. Ste aj trochu romantický?

Predovšetkým mám rád pravdu. Nie je všetko len o číslach a faktoch, ale sú dôležité. A či som romantický? Nuž,  každý muž sa snaží byť pri svojej partnerke aspoň trochu romantický. Ja nie som výnimkou. Len neviem, či sa mi to aj darí… Možno by to bola skôr otázka na manželku.

 

Blíži sa leto. Hádam si nájdete čas na rodinnú dovolenku.

To určite!  Sú to naše najkrajšie chvíle. Keďže  som pracovne naozaj veľmi vyťažený a svoju prácu mám rád, usilujem sa, aby sme spoločné dovolenkové dni, aj keď ich nebýva veľa, prežívali naplno. Vychutnávam si ich. A keď si nájdem chvíľku pre seba, veľmi rád čítam. Pre komentátora je nesmierne dôležitá výrečnosť, slovné zvraty, hračky a spojenia, bezprostredné reagovanie a podobne. No a práve v čítaní vidím ďalšie možnosti, ako sa v tomto smere zdokonaľovať. Ale to som už zasa pri práci, že?

 

Kým však príde na dovolenku, sú tu MS vo futbale ako ďalší z vrcholov vášho komentovania.

Áno,  futbalové MS sú pre mnohých najväčšou športovou udalosťou roka. Nie som výnimkou, hoci oveľa lepšie by sa mi komentovalo, keby tam boli aj naši chlapci. Určite budem vo veľkom vypätí, lebo zo 64 zápasov budem komentovať rovnú štyridsiatku. Držte mi palce!

Posted in TOP