Seat TARRACO vo výbave Excellence zvláda terén aj zákruty

Rozmerné SUV je v ponuke s niekoľkými motorizáciami. Zákazníci v Európe však dlhodobo preferujú najmä dieselové agregáty v spojení s automatickou prevodovkou a je to preto, že sme si navykli na pohodlie, ktoré táto kombinácia prináša. Na trhu sú však desiatky modelov, tak prečo by malo byť práve Tarraco prvou voľbou? Pretože stojí na modulárnej podvozkovej platforme MQB používanej v takmer celom portfóliu SUV modelov značiek koncernu, čo je zárukou kvality. No porovnávať ho s Kodiaqom alebo Tiguanom by bol chybný predsudok a pritom sa ho väčšina ľudí dopustí. Dizajnovo sa výrazne líši od oboch a z profilu má bližšie k prémiovému Audi Q7. Veď napokon, ide o vlajkovú loď automobilky, takže nevyhnutne musí vyzerať atraktívne. Vnútri síce nemá toľko detailov ako autá z najvyššej ligy, lenže patrí do segmentu, kde ide o úžitkovú hodnotu a v najvyššej dostupnej výbave Excellence nebude väčšine zákazníkov aj tak nič chýbať.

Najcennejším klenotom interiéru je kruhový volič jazdných režimov v stredovej konzole. Veľký dotykový displej s prepracovanou grafikou síce tiež poteší, ale práve spomínaný volič je predĺženou miechou Tarraca a manipulácia s ním má veľký vplyv na to, ako sa bude auto správať. Máte k dispozícii aj režim určený na sneh, ale v bežnej premávke budete vyberať aj tak len medzi dvomi – normal alebo športový mód. Prvú aktiváciu športu síce sprevádzala skepsa, pretože motor s výkonom 150 koní sa zdal na auto s hmotnosťou 1 845 kilogramov mierne poddimenzovaný, ale napokon sa ukázalo, že mdlý záťah za volantom nezažijete. Áno, krátky okamih trvá, než naplno fúkne turbo, no potom príde masívny záťah a vtedy sa ukáže jeho potenciál. Vo vyšších rýchlostiach Seat akoby stvrdne a rýchlosť astronomicky vyletí a po chvíli máte na digitálnom tachometri čísla, ktoré sú vysoko za hranicou legálnych limitov. Tarraco je na limite dokonale ovládateľné a na rovnej ceste zvládne rýchle zmeny smeru, logicky síce pocítite prenos váhy na nápravu pri náklone, ale aj na nerovnostiach je podvozok dokonale čitateľný. Pre zmenu smeru navyše ani nemusíte poriadne strhnúť volant, vyladený posilňovač riadenia a dobrý polomer z neho robia aj adepta na bravúrne výsledky v losom teste, čo sa napokon potvrdilo. A to v rýchlosti nad 130 km/h, keď v simulovaných podmienkach dvojprúdovej cesty s nenútenosťou zmenil smer na režime šport. Jediný moment neistoty za volantom prišiel v momente, keď sa Tarraco „oprelo“ o ľavú zadnú pneumatiku, čo však spôsobila povrchová nerovnosť, ktorá mierne rozhodila tlmič.

V meste, na diaľnici či na okresných cestách sa však ani pri nastavenom športovom režime ne- musíte obávať, že by vás zruinoval pre vysokú spotrebu. Automatická sedemstupňová prevodovka (DSG) vyniká v tom, ako „sádza“ jednotlivé kvalty a tak ani po ostrej jazde nemáte vysokú spotrebu. S poriadne ťažkou nohou na plyne sa stále pohybujete pod desiatimi litrami, čo je na tak rozmerné auto, ktoré môžete mať aj v sedemmiestnej verzii, fantastická hodnota. Jediný problém je, že má vynikajúci podvozok. A nie, predošlá veta naozaj nie je paradox. Ide o to, že Tarraco by si zaslúžilo vyšší výkon, ktorý by naplno využil potenciál ukrytý v aute. Lenže s tým by stúpla nákupná cena a porástla aj spotreba. Seat však silnejší model ponúka. Má o 40 koní viac, no to je iný príbeh…