- Nová séria spotrebičov Electrolux, ktorá sa postará o vašu bielizeň – starajte sa o to, na čom vám záleží
- Čo vám v jeseni ušetrí čas a peniaze?
- Detská móda do dažďa: Tieto jesenné kúsky by v šatníku vašich malých dobrodruhov nemali chýbať!
- Tesco pokračuje v boji proti menštruačnej chudobe: Slovenky ušetrili už 30-tisíc eur
- Tešíte sa do školy?
Každý piaty si zakrýva webkameru
Podľa najnovšej štúdie spoločností Kaspersky Lab a B2B International si pri práci s počítačom až 21% ľudí zo strachu pred sledovaním zakrýva webkameru. V niektorých krajinách je toto číslo ešte vyššie – napríklad v Číne sa týmto spôsobom chráni až 40% respondentov. Ich obavy nie sú úplne neopodstatnené, webkamery totiž môžu slúžiť ako veľmi efektívny nástroj hackerov.
Podľa výsledkov štúdie si takmer štvrtina používateľov (24%) vôbec neuvedomuje, že by ich niekto cez webkameru mohol sledovať. Až 44% opýtaných o tejto hrozbe naopak vie a priznáva, že ich znervózňuje. V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že jediným cieľom počítačových hackerov nie sú len verejne známi ľudia. Terčom ich záujmu sa môže stať v podstate ktokoľvek.
Útokmi na webkamery sledujú hackeri väčšinou dva ciele. Prvým je snaha o odhalenie firemných tajomstiev a získanie prístupu k finančným službám. Neopatrní používatelia svojím správaním v tomto prípade hackerom nevedomky pomáhajú; každý desiaty respondent totiž priznal, že si heslá a iné citlivé prístupové informácie často poznačí na kúsok papiera vedľa počítača. Následné zaznamenanie takto umiestnených údajov je pre akúkoľvek modernú webkameru už hračkou.
Ďalšou motiváciou hackerov je získanie kompromitujúcich fotografií nič netušiacej obete s cieľom použiť ich neskôr na vydieranie či zahanbenie obete. V máji 2014 napríklad Europol odhalil skupinu vývojárov, distribútorov a používateľov škodlivých programov, ktoré okrem iného slúžili na sledovanie ľudí pomocou webkamier. Vyšetrovaniu prípadu predchádzalo zatknutie holandského hackera, ktorý v snahe získať intímne fotografie nainfikoval počítače až dvoch tisícok žien.
V tomto kontexte preto skutočnosť, že si každý piaty počítačový používateľ z opatrnosti zakrýva webkameru, nie je prekvapením. Riziko sa ale netýka len počítačov. Výsledky prieskumu totiž hovoria, že 5% opýtaných v Európe si kvôli bezpečnosti zakrýva aj kamery, ktoré sú súčasťou mobilných telefónov a ďalších mobilných zariadení. O tom, či si respondenti zakrývajú obe kamery alebo iba tú, ktorá je umiestnená na prednej časti zariadenia, prieskum bohužiaľ nehovorí.
Treba zdôrazniť, že prelepenie objektívu kamery páskou nie je tou najúčinnejšou formou ochrany. Prelepenie síce dočasne zabráni vizuálnemu sledovaniu, ale nemá dosah na mikrofón, ktorý je súčasťou kamery a takisto nezabráni zaznamenaniu fotografie po spustení kamery samotným používateľom. Mnohé bezpečnostné riešenia ponúkajú ochranu voči škodlivému softvéru slúžiacemu na „špehovanie“ cez webkameru. Takáto ochrana ale nestačí v prípade, že softvér ako taký nie je škodlivý (napr. odošle len používateľom zhotovenú fotografiu), alebo keď hacker na útok používa legálny softvér, ktorý je na zariadení nainštalovaný.