„Ak dieťa vie, že bude otestované, často ho to od užitia drogy odradí.“

MUDr. Ľubomír Okruhlica,CSc. pôsobí ako riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Domáce testy na prítomnosť najčastejších drog v moči víta. Podľa neho si vďaka nim rodičia môžu predbežne overiť, či ich dieťa užilo drogu alebo nie.  Čo však nasleduje potom?

Majú rodičia vôbec šancu zistiť, že ich dieťa užíva drogy?

Majú. Môžu nájsť doma bongo, fľašu, sušenú marihuanu či dokonca injekčnú striekačku. To je priamy dôkaz. Ťažšie je zistiť to v počiatočnom období, keď dieťa zatiaľ berie drogy iba mimo domu. Možno ešte nie je ani závislé, konzumuje však drogu s kamarátmi. Môže mať červené oči, byť ospalé, či výbušné – to však nie je dôkaz užívania drog. Často sa to rodičia dozvedajú z okolia dieťaťa. Známi či kamaráti ich syna alebo dcéry im povedia, že chodí do partie, kde sa berú drogy. Zároveň rodičia pozorujú varovné signály- neskoré príchody domov, čudné správanie dieťaťa, hoci alkohol z neho nie je cítiť. Možnosťou, ako si svoje podozrenie overiť, je urobiť ich synovi či dcére test na prítomnosť drogy v moči, ktorý je voľne dostupný v novinových stánkoch na celom Slovensku. Ďalšou možnosťou je navštíviť špecializované Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, Banskej Bystrici či Košiciach a dať syna či dcéru vyšetriť. Rodičia to však nemusia urobiť hneď, keď majú podozrenie, že ich dieťa berie drogy. Test môže byť prvým krokom.

Ako sa však rodič donúti dieťa, aby sa dalo doma otestovať?

Rodič je právne zodpovedný za dieťa a ono má rešpektovať jeho príkaz. Ak rodič dieťaťu povie, že pôjde na vyšetrenie alebo ho chce otestovať, malo by poslúchnuť. Rodič má totiž právo svojho neplnoletého syna či dcéru k tomu donútiť. Pri otrave marihuanou rovnako ako pri otrave alkoholom zdravotná poisťovňa lekárske ošetrenie neprepláca, musí ho uhradiť rodič dieťaťa. Aj odmietnutie testu je signálom, že dieťa môže mať problémy s drogami. A samozrejme, ak sa uňho prejavujú ďalšie zmeny v správaní či v návykoch, ktoré trvajú dlhšie než dva či tri týždne.

Aké zmeny v správaní si treba všímať?

Prvým signálom je celková zmena správania dieťaťa. Najčastejší dôvod, prečo rodičia po testoch siahajú, totiž väčšinou býva práve ten, že si takúto zmenu všimli. Dieťa sa zhorší v prospechu, stretáva sa s kamarátmi, o ktorých sa vie, že ich napríklad vylúčili zo školy a dlho do večera s nimi vysedáva. Nechá šport, opustí svoje záľuby. Ak rodičia  zároveň zaznamenajú u syna či dcéry pozitívny výsledok testu na drogy, mali by už s dieťaťom vyhľadať odbornú pomoc.

Ak je test pozitívny, znamená to potvrdenie závislosti  na drogách?

Samotné testovanie, aj keď je urobené korektne, je iba skríningové. Nie je to stopercentný dôkaz závislosti, ani užívania drogy, treba to veľmi opatrne hodnotiť. Stáva sa, že tínedžeri užívajú drogy a nechcú to priznať rodičom. Rodičia kúpia test, otestujú dieťa a vyjde negatívny výsledok. To však neznamená, že ich syn či dcéra drogu neužili. Mohli užiť napríklad iné látky, ktoré test nezachytil, alebo sa test robí príliš dlho od užitia a droga sa mohla z moču už vylúčiť. Tiež môže byť hladina drogy príliš nízka, aby ju test zachytil. Výsledok je negatívny, a pritom dieťa berie drogu pravidelne. Výsledok však môže byť aj falošne pozitívny – zriedkavo to spôsobujú niektoré lieky či potraviny. Ak sa však pozitívny či negatívny výsledok testu viackrát zopakuje, pomerne spoľahlivo to signalizuje, že tam problém s drogami je alebo nie je.

Čo ak dieťa rodičom tvrdí, že si len raz potiahlo, alebo že nikdy predtým drogu nevzalo, ale výsledok domáceho testu je pozitívny?

Tomu sa dá veriť, alebo aj nie. Ja by som na tom rozhodne nestaval. Chápem, že rodič má vtedy dilemu. Pochopiteľne nechce stigmatizovať dieťa a riešiť ďalšie problémy, ktoré by s prípadným užívaním drog súviseli. Ak sa však pozitívny výsledok testu zopakuje alebo trvajú zmeny v správaní, rozhodne treba ísť k odborníkom.

V čom sa líši vyšetrenie u odborníka od domáceho testu? Dokáže odborník otestovať viac látok, prípadne zisťuje prítomnosť drog inou metódou?

Test na prítomnosť drog je len jedna časť vyšetrenia. Lekár dieťa vyšetrí somaticky, absolvuje tiež psychiatrické vyšetrenie. Odborník zisťuje napríklad kozmetické zmeny prítomné pri braní drog, ktoré rodič nerozozná. Kontroluje tiež zmenu hmotnosti. Samozrejme, v špecializovaných zariadeniach sú možné vyšetrenia, pri ktorých sa dá zistiť oveľa širšia paleta látok v moči, než pri skríningových testoch. A v ambulancii sa dá aj pri odbere moču spoľahlivo vylúčiť, aby vyšetrovaný s ním manipuloval. Bohužiaľ, konzumenti drog majú k dispozícii celé príručky o tom, ako to doma urobiť.

Na čo je potrebné psychiatrické vyšetrenie?

Dieťa pri vyšetrení často povie to, čo nepovie rodičom. Zdôverí sa im. Mnohokrát  totiž k užívaniu drog vedú práve problémy v rodine a dieťa nechce o nich rozprávať rodičom, ktorí ich vytvárajú. Tínedžer tiež môže mať aj iné problémy, ktoré nevie sám vyriešiť. Napríklad šikana v škole, problémy v ľúbostných vzťahoch. Môže uňho začínať depresia, schizofrénia. Zistí, že ak si dá joint alebo si vypije, je mu lepšie. A pomáha si proti úzkostiam či smútku. Najmä ak rodič k jeho ťažkostiam pristupuje nevhodným spôsobom. Mnohí deťom hovoria:  to prekonáš, vzchop sa,  nebuď lenivý.  Potom to deti „prekonávajú“ pomocou drog.

Snažia sa školy testovať na drogy svojich študentov?

Áno niektoré, ale  neodporúčame to. Dávajú rodičom podpisovať vopred súhlas a podobne. Dieťaťu sa však takýmto postupom môže ublížiť. Najmä, ak po pozitívnom výsledku skríningového testu majú nasledovať sankcie, napríklad vylúčenie zo školy. Ak by výsledok testu aj bol pozitívny, je to nekorektné. Často sú dôvodom na branie drog  aj  problémy v škole a nie naopak.  Šikana zo strany spolužiakov či pedagógov. Aj deti s ADHD siahajú po drogách, lebo ich upokojujú a pomáhajú im sústrediť sa. Ak má pedagóg podozrenie na užívanie drog, má sa obrátiť na rodiča dieťaťa. Rodič to má riešiť.

Pôsobí možnosť otestovania prítomnosti drog v moči na tínedžerov aj preventívne?

Rozhodne. Je tiež preukázané, že dieťa sa dostane k drogám s menšou pravdepodobnosťou, ak má vyplnený voľný čas. Ak rodič celý deň vie, kde je, s kým je a čo robí. Veľmi pomáha, ak je tínedžer počas dňa monitorovaný učiteľom, trénerom aj rodičmi a v jeho rozvrhu nie sú „hluché hodiny“. Dôležité je tiež vedomie, že môže byť otestovaný. Ak  odchádza na diskotéku alebo ide na noc s kamarátmi na chatu a vopred vie, že ho po návrate rodičia otestujú, či pil alebo bral drogy, je to silný ochranný moment. Toto vedomie tínedžerov často zastaví, pretože ešte nie sú závislí. Väčšinu z nich to od pitia či užitia drog odradí. Najmä ak vedia, že po pozitívnom výsledku testu prídu sankcie a rodičia im na dlhší čas zakážu diskotéky či vychádzky s kamarátmi. Nedá sa im však samozrejme zakázať všetko a nie je to ani nutné. Je to na rozhodnutí rodičov a je to naozaj individuálne. Rodičia by však mali spozornieť napríklad aj vtedy, ak z dieťaťa zrazu po návratoch domov pravidelne cítiť tabakový dym, hoci tvrdí, že nefajčí a nikdy predtým nefajčilo.

Prečo je nebezpečné, ak dieťa začne fajčiť?  

Odborníci vedia, že väčšina tých, ktorí sa stali závislým od marihuany či tvrdých drog, začínali s cigaretami. Často  v nízkom veku, keď by sa k cigaretám vôbec nemali dostať. Problém je, že fajčenie cigariet je „otvorenou bránou“ k fajčeniu iných látok. Ak začne fajčiť 16-ročný tínedžer, veľmi to zvyšuje riziko, že prejde k užívaniu drog. K marihuane, k pervitínu. Prečo by si nezapálil joint? Veď cigareta ako cigareta. Ak teda tínedžer zrazu začne fajčiť, treba spozornieť a urobiť mu napríklad aj spomínaný test  na prítomnosť drog v moči.   

Nie sú dnes rodičia nezdravo tolerantní voči marihuane? Povedia si – čo s tým urobím, veď nakoniec moje dieťa iba fajčí marihuanu, neberie tvrdé drogy…

Tolerancia voči mäkkým drogám ako je marihuana či extáza sa v spoločnosti zvyšuje. Dokonca ani užívanie pervitínu sa už neberie tak vážne ako kedysi. Mnohí z rodičov dnešných tínedžerov totiž sami v minulosti prežili obdobie, keď brali tieto drogy – s väčšími alebo menšími následkami. Je pravdou, že marihuana sa istý čas dá užívať „rekreačne“, ale nie je zaručené že to na organizme nezanechá následky. Navyše v tom období, keď ju tínedžer užíva, je demotivovaný. Napríklad opustí školu a prestane sa vzdelávať, lebo momentálne ho zaujíma najmä fajčenie „trávy“. Už to však nikdy nedobehne. Síce neskôr s marihuanou prestane, ale nedosiahne v už živote to, čo mohol.  A toleruje takéto správanie neskôr aj u svojich detí. Mnohí z tých, ktorí v puberte fajčili marihuanu, neskôr v dospelosti pravidelne konzumujú alkohol. Sú z nich pivári, alebo pijú tvrdý alkohol. Mnohí alkoholici, ktorí k nám prichádzajú vo veku okolo štyridsiatky,  ako tínedžeri fajčili marihuanu.

Drogy sa dnes však netýkajú iba okrajových skupín. Berú ich aj deti úspešných a dobre situovaných ľudí…

Samozrejme, užívanie drog sa vyskytuje vo všetkých spoločenských aj ekonomických vrstvách. Ľudia, ktorí žijú zdravo a majú morálne hodnoty, sú však zdesení, ak zistia, že ich dieťa berie drogy a netolerujú to. Vyššia tolerancia je v umeleckých kruhoch, aj medzi umelcami sú však veľmi striktní rodičia, ktorí drogy úplne odmietajú.

Ak rodič dovedie dieťa do Centra pre liečbu drogových záležitostí, beriete ho po vyšetrení ako závislého?

Absolútne nie. Ide len o diagnostické vyšetrenie. Často odchádzajú rodičia s deťmi v prvej fáze od nás s výsledkom, že nejde o závislosť, bola to iba epizóda. Aj v týchto prípadoch sa však niekedy zistia iné problémy, ktoré treba riešiť. Cieľom nie je trestať, ale zisťovať príčiny, prečo dieťa siaha po drogách.

Domáce testy na prítomnosť drog teda vítate?

Kladiem ich na úroveň testerov na alkohol. Pôsobia preventívne, zvyšujú istotu rodičov, že urobili naozaj všetko, čo mohli, aby ich dieťa drogy neužívalo. Interpretácia výsledkov domáceho testovania je zložitá. Preto musia byť rodičia ostražití, všímať si aj iné prejavy, zmeny na dieťati, lebo testy sú len jedným i keď mnohokrát užitočným prostriedkom. Nie je to jednoduché, ale pomáha to.