Žena so správnym nastavením.
Byť profesionálkou a ženou zároveň vôbec nie je ťažké. Stačí sa rozhodnúť, že nám do cesty budú prichádzať správne impulzy a my ich akceptujme. Takto si svoj život vyprofilovala Lenka Valentovičová, žena ktorá našla zmysel v Arboria parku.
Pekné veci na sebe nazývame darom a mali by sme ich využiť. Stretnutie s pekným človekom vždy pomôže aj iným vyzdvihnúť ich vlastné pozitívne stránky.
Ide z Vás láskavosť, ale tipujem, že máte v sebe aj obchodného ducha.
Vždy ma práca s ľuďmi fascinovala, bavila, pracovala som s nimi. Zrejme mám dar si tých správnych pritiahnuť a vychádzať s nimi. Mám skúsenosti s prácou s ľudskými zdrojmi, školiteľstvom, skúsila som recruiting aj odborné poradenstvo. Keď niečomu venujete svoju pozornosť, výsledky sa dostavia. Mojím výsledkom sú úspešné jednania a spokojní ľudia, aj preto ma moja práca teší. Každé jedno stretnutie ma stále učí rásť a posúva ma ďalej.
Existuje niečo, čo by ste nevedeli a nechceli robiť?
V zásade by som asi mohla robiť čokoľvek, ale chcela by som byť v kontakte s ľuďmi. Oblasť, v akej by som pracovala nie je až tak dôležitá. Som schopná naučiť sa všetko možné i nemožné. Každý odbor má v sebe niečo zaujímavé.
Aj tak sa ale neubránim pocitu, že predaj realít je hádam vaša zatiaľ najobľúbenejšia práca.
Áno, tu som sa našla. Veľmi ma to baví.
Predávate byty na svojom rodnom území, kde ste vyrastala a poznáte asi každý centimeter štvorcový…
Tam, kde teraz predávam byty, bolo kedysi pole. Táto lokalita je moja srdcovka, pretože áno, vyrastala som tu. A keď som sa v roku 2007 dozvedela, že tam budú stavať byty, hneď som vedela, že tam budem aj ja bývať. To bol vlastne aj prvý kontakt s informáciami o Arboria parku, hoci som o ňom v tej dobe ešte nevedela nič.
Ale ešte stále sa Vaša skladačka iba skladala. Podľa všetkého to nebolo jednoduché.
To áno. (úsmev) Trvalo to celkom dlho. Až o pár rokov neskôr som začala pracovať v realitnej kancelárii, ktorá trnavský pozemok Lucronu (developer, pozn. redakcie) predávala a tak som získala aj všetky potrebné informácie z prvej ruky. Práve táto realitná kancelária začala ako prvá aj byty v Arboria parku predávať. Ten projekt ma totiž od prvého momentu zvláštne fascinoval.
Ako to vyzeralo?
Chodila som pravidelne na stavbu, fotila som si aktuálny stav a učila sa o nej všetko. Mala som v malíčku celý postup výstavby. Bolo to potom fantastické, keď predávate produkt, o ktorom viete všetko do najmenšieho detailu.
A tu prichádza vyvrcholenie vášho záujmu. Vy sama ste si byt kúpila.
Áno. Ako som hovorila, bola som nadšená z celého projektu a navyše to bolo miesto, kde som vyrastala. Prišlo mi to až osudové. Bol to silný pocit a vedela som, že robím dobre.
Váš dobrý vietor príbeh ešte vygradoval, keď ste rok na to začala byty v Arboria parku sama predávať priamo pre developera.
Vzťahy s Lucronom boli výborné. Všetko čo sľúbili, vždy dodržali. Z môjho pozorovania stavali korektne a čisto a tak bol môj názor na nich jednoznačný. Ponuku pracovať pre nich som prijala s nadšením.
Čo si myslíte, prečo si niektorí ľudia vedia nájsť prácu, ktorá ich napĺňa, baví, dokonca sa stane až životným poslaním?
Myslím si, že každý človek má v sebe nejaké nastavenie a podľa toho sa rozhoduje. Ak je niekto nastavený negatívne, ťažko robí správne rozhodnutia. Takže hľadať treba niekde hlbšie v sebe.
Čo vás ešte baví okrem realít, či konkrétne Arboria parku?
Vždy ma bavila práca s ľuďmi a aj stavebníctvo či bytový dizajn. Mám to ako koníček, rada si o tom čítam vo voľnom čase. Ako maklér to potom využívam pri práci, mám nápady, ktoré niekomu pomôžu mať lepšiu predstavu, ako to u neho doma môže vyzerať.
Vraj máte v Arboria parku také dobré susedské vzťahy, že vám susedia, čiže klienti, nosia koláčiky. Čo je na tom pravda?
Snažím sa byť priateľská. A mať vždy čas pre toho, kto to potrebuje. Preto so susedmi výborne vychádzam. Je to môj servis, ktorý im chcem dať. Nie sú pre mňa len číslo, či ďalším zákazníkom v poradí. Čas, ktorý s nimi strávim od prvého kontaktu, počas výstavby až do odovzdania bytu je niekedy veľmi dlhý a tak sa stávam súčasťou ich života. Stávajú sa z nás teda nielen susedia, ale aj priatelia a s niektorými sme akoby v rodinnom vzťahu. Tí sa potom o mňa starajú od pomoci v byte (ľahké opravy), až po teplé obedy, či čerstvo upečené koláčiky ku káve. Táto práca je pre mňa naozajstným zmysluplným poslaním. Tie čerstvé koláčiky stoja za to. (úsmev)
