Spotrebná daň na tabakové výrobke porastie

Spotrebná daň na tabakové výrobky sa od februára 2021 zvýši, štát však nevyužíva v plnej miere potenciál zdanenia bezdymových tabakových produktov. Od 1. februára 2021 si užívatelia tabakových výrobkov priplatia. Môže za to rezort Ministerstva financií SR, ktorý pripravuje novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Podľa nej by mal do štátneho rozpočtu pribudnúť nemalý balík peňazí práve z vyššieho zdanenia cigaretových, ale aj bezdymových tabakových výrobkov. Tabakové spoločnosti v zdanení tabakových výrobkov vidia opodstatnenie, malo by však podľa nich prebiehať pozvoľnejšie, aby skokový nárast nespôsobil škody aj tam, kde sa s nimi nepočítalo. Navyše by mal v rovnakej miere využívať potenciál zdanenia nielen cigaretových, ale aj bezdymových tabakových výrobkov, akými sú napríklad elektronické cigarety, zariadenia na zahrievanie tabaku, rezaný tabak či orálne nikotínové výrobky.

Súčasná vládna novela zákona chce, po zohľadnení pripomienok aj zo strany tabakových spoločností, uskutočniť zvýšenie spotrebných daní z tabakových výrobkov v troch krokoch. Výsledkom však nie je rovnomernejšia záťaž, ale ešte vyššie dane z tabakových výrobkov. V roku 2021 ostane podľa nového návrhu rast sadzby nezmenený, zvýši sa na plánovaných 74,60 eura na tisíc kusov cigariet. V roku 2022 sa sadzby podľa pôvodného návrhu nemali meniť vôbec, tu však štát pridal zvýšenie na 79,60 eura na tisíc kusov cigariet. Tretí rok – teda v roku 2023 – ministerstvo sadzbu novým návrhom zvyšuje na 84,60 eura na tisíc kusov cigariet. Sadzba tak v priebehu nasledujúcich rokov stúpne o 20,50 eura namiesto o 15,50 eura na tisíc kusov. Fajčiari klasických cigariet si tak priplatia ešte viac, ako sa pôvodne zamýšľalo, naopak užívatelia bezdymových tabakových výrobkov si za náplne do elektronickej cigarety priplatia menej oproti pôvodnejšiemu návrhu, keďže daň z nich bude nižšia. Namiesto sadzby 207,20 eura za kilogram tabaku budú náplne do elektronickej cigarety zdaňované v roku 2023 sadzbou 187,80 eura. Rozdiel medzi pôvodným návrhom a tým posledným je 19,40 eura na kilogram tabaku v prospech výrobcov.

Ako ďalej s cigaretami?

Zamýšľané tempo rastu sadzieb z cigariet je z nášho pohľadu príliš vysoké a nepochybne bude mať obrovské dopady na trh legálnych tabakových výrobkov“, hovorí Petr Mestančík, riaditeľ vonkajších vzťahov British American Tobacco. „Cigarety už dnes podliehajú celkovej dani vo výške 77 % z ceny uvedenej na škatuľke (poznámka: z toho 61 % predstavuje spotrebná daň a 17 % DPH), takže výrobcovia nemajú priestor nepreniesť vyššiu sadzbu dane priamo do ceny pre konečného spotrebiteľa. Za predpokladu tohto plného prenesenia dane sa potom cena cigariet zvýši o 32% za tri roky. Toto skokové zvýšenie dane, a teda aj cien cigariet, bude nepochybne spojené s množstvom zmien v spotrebiteľskom správaní.“

K rizikám s tým spojeným patrí výrazný nárast trhu s nelegálnymi tabakovými výrobkami, dôkazom čoho je aj učebnicový príklad zo susedného Poľska v rokoch 2012 – 2014. Už dnes má Slovensko problém s „čiernym trhom“ na východe Slovenska. Druhým rizikom je masívny prechod spotrebiteľov na menej zdanené alternatívy, akými sú rezaný tabak, či modernejšie alternatívy ako bezdymový tabak či elektronické cigarety. V rokoch 2012 – 2014 sa v susednom Maďarsku skokovo zvýšila spotrebná daň z cigariet, čo spôsobilo, že predaj rezaného tabaku narástol do takej miery, že svojou veľkosťou prekonal segment cigariet a dodnes zostáva dominantný. Tretím rizikom je nárast legálneho cezhraničného nákupu slovenských obyvateľov, najmä v Maďarsku a Poľsku, z dôvodu vzniknutej daňovej, a teda aj cenovej nerovnováhy pri cigaretách. Zatiaľ čo v Maďarsku sa v roku 2010 predpokladá zaťaženie cigariet priemernou spotrebnou  daňou vo výške 115 eur na tisíc kusov cigariet, v Poľsku je to 107 eur na tisíc kusov cigariet. Na Slovensku by pritom priemerná sadzba dane z cigariet mala už na začiatku budúceho roka byť zhruba 120 eur na tisíc kusov cigariet,“spresňuje Petr Mestančík, riaditeľ vonkajších vzťahov British American Tobacco.

Okrem vyššie uvedených nezamýšľaných dopadov sa dá zároveň predpokladať výrazný dopad na štátny rozpočet, kde je veľmi pravdepodobné, že dodatočné výnosy zo spotrebnej dane pri cigaretách ostanú hlboko pod očakávaniami, pričom netreba opomenúť ani vznik dodatočných nákladov vynaložených na riešenie vyššie spomínaných očakávaných dopadov. Pri plnom naplnení rizík je dokonca možné, že dôjde aj k poklesu celkového výberu spotrebnej dane z tabakových výrobkov tak, ako k tomu došlo v rokoch 2001 – 2005 pri prudkom zvýšení spotrebných daní v Nemecku. Výnosy zo spotrebnej dane sa pritom na nemeckom trhu podarilo stabilizovať až v roku 2010, a to zavedením daňových kalendárov, ktoré boli charakteristické pravidelným a postupným zvyšovaním sadzieb.

„V kontexte vyššie uvedeného sa domnievame, že z hľadiska obmedzenia možných negatívnych dopadov skokového zvýšenia spotrebnej dane by bolo vhodné rozložiť celkový nárast sadzieb medzi rokmi 2021 – 2023 na nie viac ako 10 % v prvom roku a ďalej potom 6 % v každom nasledujúcom roku (tzn. celkový rast sadzieb by tak zodpovedal navrhovaným 24% v porovnaní so stavom v roku 2020, zvyšovanie by však bolo viac-menej rovnomerné s menším skokom v prvom roku),“ navrhuje Petr Mestančík z British American Tobacco.

Čo s bezdymovými tabakovými produktmi?

Na rozdiel od cigariet je situácia na trhu bezdymového tabaku úplne iná. Tento nový fenomén bol uvedený na slovenský trh v roku 2017 a odvtedy dynamicky rastie. Celkový objem predajov sa každý rok približne zdvojnásobí a tento rok je už každý desiaty predaný tabakový výrobok bezdymový.

Väčšina spotrebiteľov pritom prechádza na bezdymový tabak z tradičných cigariet, čo má veľké (negatívne) dopady na príjmy štátneho rozpočtu zo spotrebných daní. Bezdymový tabak je totiž pri porovnaní s cigaretami výrazne menej zdanený – daňová sadzba zodpovedá zhruba 23 % dane z cigariet. Daňová strata z tohto daňového zvýhodnenia tak v minulom roku dosahovala už zhruba 45 miliónov eur, pričom posledné trhové údaje naznačujú, že za tento rok to už bude viac ako 65 miliónov eur. Pri zachovaní súčasného režimu zdanenia by potom táto strata štátneho rozpočtu v podobe nevybranej dane v budúcom roku presiahla až 85 miliónov eur.

Súčasné výrazné daňové zvýhodnenie bezdymového tabaku oproti cigaretám teda nie je z pohľadu štátneho rozpočtu dlhodobo udržateľné. Čo viac, nemôže byť ani odôvodnené súčasnou úrovňou vedeckého poznania týkajúceho sa menšej rizikovosti bezdymového tabaku. „Aj keď prvé poznatky naznačujú, že bezdymový tabak môže byť oproti cigaretám menej rizikový a aj naša spoločnosť je o tomto pevne presvedčená, jeho potenciálne nižšiu rizikovosť bude možné preukázať len ďalším skúmaním,“ hovorí Petr Mestančík z British American Tobacco. To vo svojich stanoviskách potvrdzujú i renomované inštitúcie (napríklad Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá vo svojej správe[1] z marca tohto roku uvádza, že v súčasnej dobe neexistuje dostatočná evidencia, ktorá by dokazovala nižšiu rizikovosť bezdymového tabaku oproti cigaretám, alebo americký Úrad pre kontrolu liečiv, ktorý tento rok certifikoval[2] bezdymový tabak ako výrobok s nižšou expozíciou škodlivín, nie ako menej rizikový výrobok).

„Návrh postupného zníženia daňového zvýhodnenia pri bezdymových tabakových výrobkov z 23 % z dane z cigariet v roku 2020 na 51 % z dane z cigariet v roku 2023 považujeme v tomto kontexte za hospodárny a účelný,“ hovorí Petr Mestančík z British American Tobacco. Slovenská republika by týmto návrhom nasledovala ostatné krajiny, napríklad Japonsko a Južnú Kóreu, teda dva najväčšie trhy s bezdymovým tabakom na svete, ktoré už tiež schválili výrazné zníženie tohto daňového zvýhodnenia a zvýšenie dane z bezdymového tabaku na približne 80 % dane z cigariet.

„S ohľadom na obrovský potenciál vyššieho výberu dane pri bezdymovom tabaku a skutočnosť, že navrhované iba pozvoľné znižovanie jeho daňového zvýhodnenia dostatočne nerieši akútny problém rýchlo narastajúcich nerealizovaných daňových príjmov, sme presvedčení o tom, že tempo znižovania daňového zvýhodnenia pri bezdymovom tabaku by mohlo byť ešte podstatne vyššie ako je navrhované, a to až na 50 % dane z cigariet v roku 2021, a potom ďalej na 55 % v roku 2022 a 60 % v roku 2023, a to bez nezamýšľaných negatívnych dopadov na spotrebiteľa či trh legálnych tabakových výrobkov,“ navrhuje Petr Mestančík z British American Tobacco. „Tento prístup by podľa nášho názoru omnoho viac optimalizoval daňové príjmy a napomohol by tak stabilizácii verejných financií, pričom bezdymový tabak by naďalej zostával výrazne daňovo zvýhodnený pre prípad, že by sa v budúcnosti skutočne preukázala jeho nižšia rizikovosť.“

[1] https://www.who.int/publications/i/item/WHO-HEP-HPR-2020.2