- Aká bude farba roka 2025? Oceníte ju v jedálňach, obývačkách aj spálňach
- Nová séria spotrebičov Electrolux, ktorá sa postará o vašu bielizeň – starajte sa o to, na čom vám záleží
- Čo vám v jeseni ušetrí čas a peniaze?
- Detská móda do dažďa: Tieto jesenné kúsky by v šatníku vašich malých dobrodruhov nemali chýbať!
- Tesco pokračuje v boji proti menštruačnej chudobe: Slovenky ušetrili už 30-tisíc eur
Alkohol sa nedá rozdeľovať na tvrdý a mäkší: je len jeden
Rozdeľovať alkohol na tvrdý a mäkší je neopodstatnený a často aj nebezpečný mýtus. Pri obvyklých spotrebiteľských jednotkách – pol litra piva, dva deci vína a 4 cl liehoviny či destilátu – je najvyšší obsah alkoholu v 12-stupňovom pive: 25 g. Pri víne je to 20 g, u liehoviny či destilátu 16 g.
Občianske združenie Fórum Pi s rozumom Slovensko, ktoré sa venuje edukačnej, osvetovej a preventívnej činnosti v záujme zodpovedného užívania alkoholu, prostredníctvom prieskumu zistilo, že 90 % respondentov mylne odhaduje, v ktorom type nápoja v bežnom základnom množstve je najviac alkoholu.
„Etylalkohol je len jeden – bez ohľadu na to, či sa nachádza v pive, víne alebo destiláte. Časté ľudové delenie na tvrdý a mäkký alkohol je nezmyselné: účinky vrátane tých škodlivých pri nezodpovednom užívaní sú rovnaké. Samozrejme, je pravda, že alkohol má rôznu koncentráciu v jednotlivých nápojoch. V podstate sa to však úplne vyrovnáva tradične používanými spotrebiteľskými jednotkami,“ upozorňuje predseda predstavenstva FPSR Erik Čížek.
Spomenutý mýtus vyvstáva aj zo subjektivizujúcej skutočnosti, že málokto dokáže vypiť 5 pív či liter vína naraz, ale 5 pohárikov destilátu by vraj zvládol. Citeľný a viditeľný nástup účinkov alkoholu preto v prvých dvoch prípadoch zvyčajne prichádza pomalšie a neskôr. Pritom obsah alkoholu je takmer rovnaký – či už je to jedno veľké pivo, dva deci vína alebo jedno poldeci.
Mýtus sa premieta do konania rodičov: najbenevolentnejší sú k pivu
Aj z tohto hľadiska je pozoruhodné, ako sa mýtus o tvrdom a mäkkom alkohole prejavuje v praxi. „Dostatočne alarmujúce je už to, že podľa štatistík približne štvrtina rodičov sama ponúka svojim deťom vo veku medzi 12. a 14. rokom symbolický prípitok či ochutnanie alkoholu. Majú tendenciu považovať to za vhodné poučenie potomka pod dohľadom. Najčastejšie pritom ide – veľmi pravdepodobne práve pod vplyvom mýtu o menšej škodlivosti – o pivo, konkrétne v 68 % prípadov takéhoto zdanlivo nevinného konania,“ hovorí Čížek.
„Mýtus o nejako mäkšom či menej škodlivom type alkoholu sa zároveň môže nežiaduco premietať aj do správania ďalších hlavných rizikových skupín popri mladistvých – sú nimi šoféri a tehotné ženy vrátane tých, ktoré o svojej gravidite ešte nevedia,“dodáva k tejto téme Erik Čížek. Vodiči nezriedka majú tendenciu dopriať si pred jazdou jedno pivo, či už kvôli smädu alebo na lepšie trávenie – v našom kultúrnom kontexte sa to bežne považuje za tolerovateľné. Podobne nevinne vnímajú dámy niekoľko spoločenských dúškov prosecca napriek tomu, že sú či reálne môžu byť v požehnanom stave.
Traja z piatich nesprávne odhadujú svoju spôsobilosť šoférovať
Podľa odhadov Európskej komisie 1,5-2,0 % všetkých kilometrov najazdených v Európe absolvujú vodiči s hladinou alkoholu v krvi nad miestny zákonný limit, čo je málokde nulová úroveň. „Tá však platí na Slovensku, okrem neho v Česku, Maďarsku a Rumunsku,“ pripomína Erik Čížek z OZ Fórum Pi s rozumom Slovensko.
Zdravý dospelý muž má v sebe po vypití jedného piva približne 0,4 promile alkoholu. Organizmus priemerného muža odbúra za hodinu zhruba 0,15 promile. Keď Fórum Pi s rozumom už druhý rok ponúklo návštevníkom multižánrového letného festivalu Pohoda v Trenčíne možnosť nechať si zmerať hladinu zostatkového alkoholu pred odjazdom z areálu, až 60 % ľudí sa nesprávne domnievalo, že už sú spôsobilí šoférovať. Na tomto podujatí sa pritom z alkoholických nápojov predáva len pivo a víno.
Počas tehotenstva neexistuje bezpečné množstvo ani typ nápoja
„Celosvetovo približne 10 % žien počas tehotenstva konzumuje alkohol napriek všeobecne známym možným škodlivým účinkom na plod. V Európe sú priemerné čísla dokonca až na úrovni jednej štvrtiny. Riziko následného narodenia dieťaťa s fetálnym alkoholovým syndrómom FAS sa pritom pohybuje pri hodnote 1,5 %: v prepočte to znamená jeden prípad na 67 takýchto ohrození,“ varuje Čížek a dodáva: „Aj v tejto súvislosti treba prízvukovať, že alkohol je len jeden – žiadny tvrdý a mäkší.“
Globálne každý rok príde na svet okolo 119 000 detí s FAS, ktorý sa prejavuje trvalým poškodením mozgu, dysmorfickými znakmi, poruchami rastu, vnímania i správania a intelektuálnymi aj emocionálnymi problémami. Všetky takéto poškodenia sú nezvratné. Lekári v rámci prevencie unisono tvrdia, že niet žiadnej bezpečnej hranice množstva vypitého alkoholu v tehotenstve. Jednoducho: alkohol by počas neho mal byť absolútne tabu.