Herliansky gejzír – európsky prírodný unikát na poštovej známke

Národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír, ktorá sa nachádza v obci Herľany na západnom svahu Slanských vrchov, sa stala námetom na novú poštovú známku. Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 19. 9. 2016 a domicilom obce Herľany. Motívom prítlače FDC obálky je zobrazenie Herlianskeho gejzíru a motívom FDC pečiatky je tryska gejzíru. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky, ako aj rytiny poštovej známky a FDC je Doc. Martin Činovský, akad. mal., ArtD.

Poštová známka s rozmermi 27,2 × 44,4 mm (vrátane perforácie) vychádza vo forme upraveného tlačového listu s 10 známkami. Známku vytlačila technikou oceľotlače z plochej platne v kombinácii s ofsetom Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s., kde bola vytlačená aj FDC technikou oceľotlače.

Herliansky gejzír sa nachádza v obci Herľany na západnom svahu Slanských vrchov v areáli bývalých kúpeľov Herľany-Rankovce. Ide o nepravý studený gejzír, ktorý bol uvedený do činnosti vrtom novej studne s cieľom zvýšiť výdatnosť minerálnych prameňov vo vtedajších kúpeľoch. Na rozdiel  od horúcovodných  gejzírov sa jeho teplota  pohybuje  v intervale od 14 do 18 °C.

Vrtné aktivity sa začali v roku 1870. K prvej erupcii do výšky približne štyroch až piatich metrov došlo v roku 1872 pri hĺbke vrtu 172 metrov. K ďalšej erupcii došlo pri hĺbke 275 metrov. Najväčšia erupcia v histórii gejzíru do výšky až 112 metrov nastala v októbri 1874. Od uvedeného roku sa erupcie stali pravidelnými. Vrtné práce boli zastavené v roku 1875, keď vrt dosiahol hĺbku 404,5 metra. Intervaly erupcie sa pohybovali v rozmedzí 8-9 hodín s prietokom 21-36 dm3/s. Súčasné intervaly sú v rozsahu 32-36 hodín, výška erupcie dosahuje od 7 do 15 metrov s trvaním približne 26 minút a prietokom od 25 do 30 dm3/s.

Gejzír patrí medzi európske prírodné unikáty. Z tohto dôvodu bol v roku 1987 vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku. Na jeho svetovú ojedinelosť poukazuje aj skutočnosť, že od roku 2002 je zaradený do Predbežného zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Od roku 1985 kúpeľný areál s gejzírom patrí Technickej univerzite v Košiciach, ktorý je využívaný pre učebno-výcvikové a konferenčné účely.