Peniaze sú častou príčinou sporu. Byť dlžníkom sa neoplatí.

Vzťahy medzi dlžníkmi a veriteľmi bývajú zamotané a komplikované, trvajú často krát aj skutočne dlhú dobu. Dôvod je jednoduchý: predmetom sporov sú peniaze. A na tie si nárokuje každý, pokiaľ má pocit, že mu právom patria.

Obozretný človek a dvojnásobne to platí aj v prípade hlavy rodiny, ktorá sa stará o ďalších členov domácnosti, by mal na pamäti, že pokiaľ si neplní svoje záväzky, neplatí účty, môže sa dostať do ešte väčších problémov.

Spočítať mu to môže Sociálna poisťovňa, Finančná správa, dodávateľ energií, mobilný operátor, banka, skrátka všetci, voči ktorým sa istým spôsobom zaviazal. A podpísal zmluvu – akéhokoľvek druhu.

Ak sa neplatí riadne a včas.

Predovšetkým si vopred treba vysvetliť pojmy omeškanie dlžníka či nároky veriteľov. Práve omeškanie dlžníka je považované za najčastejšie porušenie dohodnutého záväzku. Dlžníkom sa stáva človek, ktorý si nesplní svoje záväzky v dobe splatnosti. Jednoducho povedané, neplatí riadne a včas. Zároveň ale treba zdôrazniť, že sa predpokladá dodatočné splnenie záväzku.

K tomu patria oprávnenia alebo nároky veriteľa, ktoré mu z omeškania dlžníka plynú. Môže tak požadovať splnenie záväzku v dodatočnej lehote, ktorú sám určí. Má to však aj háčik. Podľa Občianskeho zákonníka je popri tom oprávnený požadovať úroky z omeškania. „Ak dlžník nesplní svoj záväzok ani v poskytnutej lehote, veriteľ má právo odstúpiť od zmluvy,“ uvádza Michal Šoltes, konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko venujúcej sa manažmentu pohľadávok.

Nelichotivé čísla.

Situácia na Slovensku aj v Európe pritom nie je ružová. Vlani bola podľa EOS štúdie „European Payment Practices“ každá piata faktúra v západnej Európe zaplatená neskoro alebo vôbec (20 percent). Vo východnej Európe je to ešte horšie, tam v termíne neplatí 26 percent zákazníkov. Celkovo sa dá povedať, že Európania platili v roku 2015 načas v 78 percentách prípadov.

Faktom zostáva, že ak človek neplatí v termíne, hrozia mu pokuty. Každý obchodník sa totiž už pri uzatváraní zmluvného vzťahu poistí voči neplatičom tým, že si nastaví vyhovujúce platobné podmienky a k tomu prislúchajúce zmluvné pokuty. „Rozmýšľa tiež, aby v prípade potreby mal nastavený čo najefektívnejší proces vymáhania pohľadávok,“ dopĺňa odborník Michal Šoltes.

Percentá za každý deň.

V praxi to spravidla vyzerá tak, že je uzatvorená písomná dohoda, podľa ktorej ak kupujúci nezaplatí včas, veriteľ bude mať právo požadovať finančné sankcie za omeškanie. Ich výška býva stanovená tak, aby stúpala spolu s dĺžkou omeškania platieb (napr. 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania).

Ak si však zmluvné strany úroky z omeškania v zmluve nedojednali, aj na to jestvuje riešenie. Nazýva sa zákonné úroky z omeškania – bez potreby zmluvného podpisu. Dlžníkovi sa tak môže zbytočne navýšiť záväzok. , pričom ide o vládne nariadenie, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.Úroková sadzba sa tu zvyčajne pohybuje okolo 8 až 9 % ročne a počíta sa podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.

Treba ešte pripomenúť, že v prípade, ak omeškaním dlžníka vznikne veriteľovi škoda, ten má právo požadovať od dlžníka aj náhradu tejto škody. Musí však existovať príčinná súvislosť medzi omeškaním a vznikom škody.