Slovenskí študenti bodovali v súťaži Unilever výzva naplno.
Nízke povedomie verejnosti, najmä študentov, o udržateľnom rozvoji a spoločenskej zodpovednosti podnietilo spoločnosť Unilever k usporiadaniu súťaže s cieľom rozšíriť povedomie študentov o tejto problematike. Celkovo bolo do súťaže prihlásených 77 projektov. Do finále sa dostalo desať najlepších, ktorí získali peniaze na realizáciu svojich projektov. Najviac zaujali projekty slovenských študentov Kde sú včely, tam je život, Malí záhradkári a Aktívna a pasívna rekuperácia. Motiváciou boli finančné odmeny i zájazd na Srí Lanku.
Výraz „udržateľný rozvoj“ sa v posledných rokoch skloňuje čím ďalej, tým viac. Väčšina ľudí sa s ním stretla a tvrdí, že ho pozná. Rovnako sú na tom i slovenskí vysokoškoláci. Až pre 85 % z nich je tento pojem známy.* Vysvetliť ho dokáže iba tretina z nich. Podobne je to i so znalosťou spoločenskej zodpovednosti firiem, čiže CSR. 62 % vie, o čo ide, ale konkrétne vysvetlenie pozná menej ako 1/5 z nich. „Práve tieto alarmujúce výsledky nás utvrdili v tom, že je dôležité vzdelávať verejnosť, predovšetkým mladých rozvíjajúcich sa ľudí o dôležitosti týchto oblastí. Preto sme sa rozhodli usporiadať súťaž, ktorá mala za cieľ zapojiť vysokoškolských študentov v Čechách a na Slovensku do tejto problematiky,“ vysvetľuje Veronika Kúšiková, manažérka korporátnej komunikácie spoločnosti Unilever. Prihlásilo sa množstvo študentov so zaujímavými projektmi. Avšak iba desať z nich získalo na realizáciu vlastného projektu podporu 2 500 eur. Najlepší z nich mali ešte možnosť získať osobné finančné odmeny a cestu na Srí Lanku, kde sa pestujú čaje Lipton.
Martin Miško z Prešova:
Prvú cenu si odniesol vďaka projektu „Kde sú včely, tam je život“. Kladie si za cieľ, aby sa včelárstvo na Slovensku podporovalo a zároveň, aby sa rozšíril pozitívny vplyv včiel na faunu a flóru. Na jeho prínos sa môžeme pozrieť z troch uhľov pohľadu – ekológie, poľnohospodárstva i spoločnosti. „Z hľadiska ekológie ide o nárast včelstiev v našom regióne, zlepšenie opeľovania, ktoré ma vplyv na biodiverzitu a zachovanie hmyzom opelivých rastlín. Z hľadiska poľnohospodárstva ide o zvýšenie výnosu poľnohospodárskych plodín. A z hľadiska spoločenského sa snažím dostať mladých ľudí od počítača do prírody k včelínu. Prajem si, aby si čo najviac mladých uvedomovalo vážnosť vzťahu k prírode, učilo sa novým veciam, a aby napredovali,“ vysvetľuje najúspešnejší študent Martin Miško. Včely považuje za fascinujúce tvory. „Samotná včielka nič nezmôže, ale spolu, ako včelia rodina dokážu vyprodukovať neuveriteľné veci. V mnohom sa správajú ako ľudia. Veľa vecí človeka naučia. Až po roku som si uvedomil, že včelia rodina predstavuje ideálne spoločenstvo. Každá včielka vie, čo má robiť, aká je jej úloha pre celú rodinu. Aj každý človek by si mal uvedomiť aká je jeho úloha na tomto svete. V úli neexistuje príživníctvo všetci tvrdo pracujú,“ dodáva.
Projektom sa Martin zaoberá aj v súčasnosti a hodlá napredovať. V nasledujúcom roku zapojí doňho ďalších dvoch včelárov. Už teraz má nápady, ako projekt zdokonaliť, keď sa komunita okolo jeho včiel rozrastie.
Andrea Benková z Bratislavy:
S projektom Malí záhradkári sa umiestnila v celkovom poradí na druhom mieste. Zamerala sa ním na deti v materských školách, ktoré sa rozhodla vzdelávať v oblasti záhradkárčenia. „Deti v predškolskom veku sa učia spoznávať hravým spôsobom ovocie, zeleninu a bylinky. Tým sa v nich buduje láska k prírode a učia sa neplytvať potravinami,“ vysvetľuje Andrea Benková. „Predškoláci si sami dokázali vypestovať úrodu a aj si ju pozbierať. Mali z toho nesmiernu radosť, čo bolo pre nás obrovským zadosťučinením,“ dodáva. Andrea plánuje s projektom pokračovať aj naďalej a zdokonaľovať ho. Či už tým, že budú pribúdať do vyvýšených a vertikálnych záhonov nové rastliny, ale i tým, že sa do pestovania bude môcť zapojiť viac a viac detí, keďže škôlka každý rok prijíma nové deti.
Martin Ferianc z Bratislavy:
Tretie miesto si vyslúžil technicky prepracovaný projekt „Aktívna a pasívna rekuperácia“, ktorý sa zaoberá využitím zvyškovej energie na báze rekuperácie vzduchu v budovách. „Každý́ deň počujeme v správach, ako nám dochádzajú fosílne palivá, ropa, plyn a elektrina sú čoraz drahšie. Veľa ľudí sa venuje témam ako obnoviteľná energia – získavanie energie zo slnka, vetra, vody alebo využitie iného druhu energie. Menej ľudí sa však zamýšľa nad tým, ako využiť energiu, ktorá už niekde uložená je. Koncept rekuperácie je už dávno známy napr. v električkách, kde sa popri brzdení premieňa kinetická energia z kolies na teplo, ktoré sa odvádza do ovzdušia. Avšak táto energia sa v zime ešte ďalej využíva na spätný́ dohrev vnútorného priestoru električky. Ja som navrhol a skonštruoval zariadenie, ktoré je schopné zachytávať zvyškovú energiu počas procesu vetrania v budovách. Ak otvoríme okná, pri nutnosti vetrania, pri rozdiele teplôt medzi vnútorným a vonkajším prostredím nastáva „výmena“ vzduchu a prenos energie – tepla. Toto teplo je však možné zachytiť pomocou rekuperácie, teda spätného získavania energie, ktorá je použitá na spätný́ dohrev vzduchu v budove. Tým je možné vetrať kontrolovane, práve preto, lebo vzduch je prečerpávaný́ zariadením, ktoré je možné ovládať alebo plne automatizovať,“ objasňuje Martin Ferianc.
Martin sa projektu plánuje venovať aj počas nasledujúceho roka, keď má prebiehať jeho testovanie v reálnych podmienkach. Taktiež by rád pracoval na jeho zdokonalení aj počas štúdia na univerzite v Londýne.
*Prieskum prebehol prostredníctvom internetového dotazníka spoločnosti STEM/MARK na počte 635 študentov vysokých škôl na Slovensku v rokoch 2013 – 2014.
