Henry Ford muž z Detroitu a tvorca amerického automobilového zázraku.

Základom ekonomickej prosperity bola a je mobilita. Na začiatku 20. storočia sa transport tovaru na dlhé trasy zabezpečoval iba pomocou lodnej dopravy a železníc. V Amerike tomu nebolo inak. Prevrat, ktorý posadil Ameriku do sedla, bol vznik dostupného automobilu aj pre tie najnižšie sociálne vrstvy. Ďakovať za to môže Henrymu Fordovi.

Ako to všetko začalo?

Život Henryho Forda sa začal odvíjať v roku 1863. Narodil sa do farmárskej rodiny. Rodičia pochádzali z rôznych kútov sveta. Matka mala belgické korene a otec pochádzal z Írska. Zlomový bod nastal, keď mal trinásť rokov. Vtedy mu zomrela matka a on odišiel z rodnej farmy. Už v tomto mladom veku preukazoval značný technický talent a v pätnástich rokoch si vybudoval povesť šikovného hodinára. Neskôr sa vyučil za strojného technika a nastúpil do firmy Westinghouse, kde pracoval ako opravár parných strojov. Ako dvadsaťštyri ročný si zobral za manželku Claru Bryantovú a mal s ňou syna Edsela. V roku 1891 sa stal zamestnancom slávnej a expandujúcej firmy Edison. Za rekordne krátky čas sa vypracoval do pozície hlavného konštruktéra. V tomto čase začal koketovať aj s myšlienkou vývoja vlastného vozidla a v roku 1896 sa stala realitou, vznikol Quadricycle. Tento stroj bol inovatívny najmä tým, že spaľoval benzín a nefungoval na princípe parného stroja. Vznikla Detroit Automobile Company, no po krátkom čase odišiel a založil novú firmu Henry Ford Company v roku 1901, ktorá sa neskôr transformovala na značku Cadillac. V roku 1903 založil Ford Motor Company a jeho hlavným podnikateľským zámerom bola myšlienka založená na paradoxe tej doby. Všetci vyrábali kvalitné produkty, ktorých výroba bola nákladná a výsledný produkt tiež nebol lacný. Cieľových zákazníkov pre tieto výrobky bolo málo. Henry Ford videl dieru na trhu v tom, že v kvantite sa skrýva potenciál. Začal vyrábať autá lacnejšie a teda si ich mohol dovoliť predávať lacnejšie. To bol prípad Fordu Model T, s ktorým vytvoril monopol na výrobu aut tejto kategórie, pretože nikto nedokázal promptne zareagovať tým, že by zaviedol pásovú výrobu. Ford ju zaviedol v roku 1913. Všetci konkurenti to videli ako idealizovanie trhu a predpovedali mu krach. Opak bol pravdou, nasledovalo obdobie prosperity. Niektoré firmy potrebovali na výrobu jedného auta aj pol dňa, u Fordu to trvalo 93 minút. V roku 1914 sa mzda pohybovala v rozmedzí od 1 dolára do 2,50 na hodinu. No nie u Fordu, tu pracovníci nemali pod 5 dolárov na hodinu a pracovná doba bola 8 hodín.

Ekonomicky a výrobne samostatný.

Henry Ford vedel, že s jeho cenovou politikou by zahúpala akákoľvek zmena ceny u dodávateľov, lenže to by musel nejakých mať. Celý výrobný proces svojho jediného modelu pokrýval firmami, ktoré vlastnil. Disponoval veľkými lesmi, tiež baňami na železnú rudu  a objavujú sa informácie o tom, že v Brazílii a Bolívií vlastnil rozľahlé kaučukové plantáže.

Osobnosť to bola komplikovaná.

Ako vplyvná osoba v Amerike mal mnoho kontaktov. Tie sa snažil zúročiť vyslaním delegácie na lodi Oscar do Európy v roku 1915. V tej dobe na starom kontinente zúrila prvá svetová vojna a jeho názor bol, že vojna je strata času, bol pacifistom. Výsledok sa nedostavil a vojna pokračovala. V medzivojnovom období sa prezentoval celkom jednoznačne ako antisemita a dokonca publikoval niekoľko literárnych diel orientovaných na túto tému. Spolufinancoval aj protižidovské noviny The Dearborn Independent. Vzťahy s vládou a najmä s Rooseveltom nemal veľmi priateľské, kvôli prechodu fabriky na zbrojársky priemysel v priebehu druhej svetovej vojny. V tejto dobe umrel jeho jediný syn Edsel (1943) a do čela firmy zasadol Henry vo svojich 79 rokoch. Jeho ruka už ale nevládla tak ako predtým a od krachu zachránila Ford až intervencia vlády Roosevelta. Po konci vojny sa do čela predstavenstva Fordu posadil jeho vnuk Henry Ford II. Henry Ford zomrel vo veku 83 rokov na mozgovú príhodu v spánku a počas silnej búrky.

Ford a jeho najslávnejšie diela na štyroch kolesách:

Ford 999

Projekt, ktorý mu priniesol značnú publicitu. Vznikol v dvoch exemplároch. Jeden žltý a druhý červený. S vývojom mu pomáhal bicyklový pretekár Tom Cooper. Pravdu povediac to nebolo auto podobné tým dnešným, pretože nemalo žiadnu karosériu, ale bol to iba podvozok s motorom a bez volantu. Smer sa udával primitívnym kovovým otočným systémom riadenia v tvare písmena T. Pri jazde bolo vidieť ako všetky komponenty pracovali. Ako napríklad pohybujúci sa kľukový hriadeľ, piesty a brzdilo sa trecou brzdou. Parametre vozidla boli na tú dobu impozantné, výkon bol 75 kW. Náklady na celý projekt dosiahli 5 000 USD. Známejšou z oboch verzií sa stala červená verzia No. 999 pomenovaná po lokomotíve osobného vlaku The Empire State Express No.999, ktorý vypravovala spoločnosť New York Central and Hudson River Railroad. Táto lokomotíva stanovila rýchlostný rekord 10. mája 1893 na 181,1 km/h. A Ford ho chcel prekonať. Červený diabol, ako sa autu Henryho Forda prezývalo, bolo naozaj diablom. Frank Day zaplatil životom pri havárii. Rozbité auto odkúpil späť Henry Ford a zrenovoval ho. V roku 1904 na ňom osobne stanovil rýchlostný rekord 147,05 km/h na zamrznutom jazere St.Clair. Tento rekord vydržal iba necelý mesiac, ale na zaistenie publicity to stačilo.

Ford model T – (Plechová Líza)

Bolo auto s ktorým Henry Ford položil základy kosmopolitnej Ameriky. Podporil výstavbu tej najväčšej siete diaľnic, na ktorých sa muselo dať niekde natankovať, prenocovať a najesť sa. Ich kultúra dostala možnosť progresívne sa vyvíjať, a tak sa aj stalo. Z distribúcie mlieka, vajíčok, alebo pošty sa stala zrazu rutina. Z prostriedku prezentácie dobových milionárov urobil prostriedok normálnych ľudí. Auto si mohli dovoliť aj robotníci z Fordových tovární. Myšlienka, z ktorej sa stal symbol revolúcie v podnikaní. Parametre malo auto adekvátne nákladom na výrobu. Výkon dosiahol 20 koní a v kombinácii s dvojstupňovou prevodovkou a vetrom fúkajúcim zozadu dosiahlo 70 km/h. Za aký čas nie je až tak podstatné… Farbu ste mohli mať iba čiernu. V ponuke bol model T v roku 1908 až 1927 a za túto dobu sa vyrobilo cca 16,5 milióna vozidiel rôznych typov karosérií. Výroba neprebiehala iba v Amerike, ale simultánne aj v Európe, Kanade či Južnej Amerike. Titul najpredávanejšieho vozidla mu ukradol až ďalší legendárny automobil VW Käfer (Chrobák), ktorého sa predalo 21,5 milióna kusov ale ten sa predával podstatne dlhšiu dobu.

Ford Mustang

Žiť v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, tak by ste asi ťažšie hľadali spôsob ako minúť svojich 2 500 dolárov. Ford vám za ne dal hrubú silu, ktorá s vami dokázala zacvičiť na každom semafore a nástroj s ktorým ste sa mohli podpísať na ceste zadnými pneumatikami. Geniálny nápad na stavbu vozidla zameraného prioritne na generáciu mladých ľudí, ktorí potrebovali prezentovať svoju silu v rozpuku dostal Lee Iacocca v roku 1961. Dizajn auta zveril Joeovi Orosovi a jeho týmu. O tri roky z výrobných liniek schádzajú prvé kusy a prvý deň predaja, vďaka masívnej televíznej kampani, neostalo v showroomoch žiadne auto. Výsledok? Dvadsaťdva tisíc predaných vozidiel. Za rok predaja už na amerických cestách jazdilo cca 420 000 Mustangov. Neskôr pribudla k verziám kupé a kabriolet aj verzia Fastback. Poznáte legendárnu naháňačku z filmu Bullitov prípad, v hlavnej úlohe so Stevom McQueenom a jeho tmavo zeleným Fordom Mustang GT 390 Fastback v uliciach San Francisca? Naozaj stojí za to.

Ford GT 40

Auto vyvíjané v Európe s jediným cieľom. Poraziť Ferrari na Le Mans po neúspešnom pokuse o kúpu automobilky Ferrari do Fordových rúk. A to sa mu podarilo hneď štyrikrát za sebou, takže svoj cieľ splnilo dokonale. Aby sa mu to podarilo založil v roku 1964 novú pobočku Ford Advanced Vehicles, ktorá sa špecializovala na vývoj GT 40. Viedol ju bývalý šéf stajne Aston Martin John Wyer.