- Nová séria spotrebičov Electrolux, ktorá sa postará o vašu bielizeň – starajte sa o to, na čom vám záleží
- Čo vám v jeseni ušetrí čas a peniaze?
- Detská móda do dažďa: Tieto jesenné kúsky by v šatníku vašich malých dobrodruhov nemali chýbať!
- Tesco pokračuje v boji proti menštruačnej chudobe: Slovenky ušetrili už 30-tisíc eur
- Tešíte sa do školy?
Ferrari & 24 hodín Le Mans
Francúzsky okruh Circuit de la Sarthe je miestom konania jedného z najslávnejších a najťažších pretekov na svete – 24 hodín Le Mans. Jazdí sa tu od roku 1923 (pauza bola medzi rokmi 1940-1948).
Odohrávali a odohrávajú sa tu pamätné momenty, ktoré sa neopakovateľným spôsobom vrývajú do sŕdc motoristických nadšencov. S týmto pretekom sa spájajú aj situácie, ktoré veľmi negatívne ovplyvnili pretekanie na celom svete. Bezpečnosť bola v tej dobe veľmi slabá. Či už pre jazdca, alebo pre divákov. Tí stáli veľmi blízko dráhy a oddeľovala ich od nej iba provizórna bariéra a to aj na miestach kde autá dosahovali rýchlosť nad 300 km/h. Asi najznámejšia, ale aj najtragickejšia udalosť sa odohrala v roku 1955. V 35 kole sa do kolízie zaplietli tri vozy. Pri predbiehaní pomalšieho Austinu-Healey kolidoval Pierre Levegh jazdiaci na Mercedese Benz 300 SLR s Jaguarom D-type, čo viedlo ku katastrofe. Mercedes narazil do betónového múrika a pri náraze vyletel na hlavnú tribúnu motor, ktorý rozsieval smrť. Zahynulo 83 divákov a aj samotný jazdec, ktorý našiel smrť priamo v aute a jeho horiacej magnéziovej karosérii. Ďalších 103 divákov malo rôzne zranenia. No s týmto pretekom sa ale najmä spájajú dych berúce súboje na dráhe a nie tragédie.
Najviac víťazstiev si pripísalo Porsche (17), Audi (13) a tretie miesto patrí Ferrari s deviatimi víťazstvami. Je dôležité dodať, že Ferrari nikdy nenasadilo do pretekov oficiálne továrenské vozidlá. Boli to automobily prihlasované privátnymi tímami, no niektoré z nich sa mohli tešiť z továrenskej podpory (NART, Ecurie Francorchamps etc). Ferrariho vozidlá boli atraktívnym tovarom pre Európskych obchodníkov a šľachticov. Prominentný majitelia v pretekoch dosahovali dobré výsledky iba sporadicky.
V roku 1949 sa dostavil prvý veľký úspech, ktorý rezonoval aj v zahraničí, pretože Le Mans vyhralo vozidlo Ferrari. Víťazný automobil Ferrari 166 MM vlastnil a pretekal s ním Lord Selsdon a spolujazdcom mu bol Luigi Chinetti. Chinetti zohrával v histórii Ferrari dôležitú rolu. Kontakt s autami miloval už ako dieťa a začal pracovať ako mechanik v Alfe Romeo, kde pôsobil do roku 1917. Keď sa k moci v Taliansku dostali fašisti rýchlo utiekol do Paríža kde predajne zastupoval Alfu Romeo a začal s touto značkou pretekať. Jeho partnermi za volantom boli slávnymi pretekári. Napríklad s Raymondom Sommerom vyhral Le Mans v roku 1932 a o dva roky neskôr vyhral druhý krát s Phillipom Ėtancelinom. Obe víťazstva si pripísal v Alfa Romeo 8C 2300. Tento stroj mal na svedomí Enzo Ferrari. Začiatkom II. Svetovej vojny emigroval do USA, kde sa živil všetkými možnými spôsobmi, no nakoniec sa vrátil k svojmu remeslu a stal sa automechanikom v dielni Alfreda Moma. V roku 1946 získal americké občianstvo. O dva roky neskôr ho kontaktoval Lord Selsdon, ktorý dostal na Chinettiho veľmi dobré referencie od Sommera a ihneď sa dohodli. Píše sa rok 1949 a značka Ferrari figuruje na prvom mieste, čo sa zopakuje ešte niekoľko krát. Chinetti sa po tomto víťazstve stal oficiálnym dílerom áut Ferrari na Americkej pôde a stal za zrodom pretekárskeho tímu NART (North American Racing Team).
Ďalšie víťazstvo prišlo až v roku 1954 s vozidlom 375 Plus. Jeho posádku tvorili Maurice Trintignant a José Froilán González. Toto 5,0 litrové dvanásťvalcové Ferrari sa ujalo vedenia už v druhom kole a jazdci postupne zvyšovali svoj náskok na posádky jazdiace za nimi. V podstate jedinou konkurenciou im bol tím Jaguar Cars Ltd., ktorý ale predbehli o jedno kolo. V tomto preteku štartovali ešte štyri Ferrari, ale ani jedno nevidelo šachovnicovú vlajku. Jednalo sa o typ 375 Plus a 375 MM/Berlinetta. Prvý odstúpil z preteku tím Luigiho Chinettiho za ktorý aj sám pretekal.
1958 je rok ďalšieho víťazstva v tej dobe už etablovaných vozidiel Ferrari. Na štarte stálo až 10 vozidiel tejto značky, no ciel videli iba tri. Víťazný stroj 250 TR58 mal po dojazde do cieľa náskok pred druhým v poradí Astonom Martin DB3S neuveriteľných 12 kôl. Tento pretek bol ale poznačený smrteľnou nehodou Francúza Jean-Marie Brousseleta, takže po dojazde sa neoslavovalo, ale jazdci si uctili svojho kolegu pietnou minútou ticha.
Nasledovala séria šiestich víťazstiev v rade (1960-1965), čo sa podarilo prekonať iba jednému tímu. Audi dosiahlo osem víťazstiev za sebou v rokoch 2000 až 2008. Týchto päť pamätných sezón bolo pre autá z Maranella a pre pretekárov ako z ríše snov. Z možných 15 pódiových umiestnení v celkovej klasifikácii si pripísali presne tento počet. To sa v histórii doposiaľ nikomu nepodarilo prekonať a konkurencia bola zdecimovaná. Ferrari si počas tejto päťročnej dominancie vytvorilo mnoho rivalov, ktorí túžili prelomiť jeho nadvládu. Najväčšiu iniciatívu vyvinul Henry Ford II. Jeho automobilka do tejto doby nemala žiadne geniálne konštrukčné riešenia, ktoré by jej pomohli poraziť Maranellských žrebcov. Preto sa začali rokovania s Enzom Ferrarim. Enzo v tomto období nemal potrebný elán na vedenie automobilky a preto ju chcel predať. Chcel si ponechať iba hlavné slovo vo vedení športovej divízie. Zo zmluvy nakoniec zišlo po dôkladnom preštudovaní dokumentov v ktorých nebolo ani slovo o tom, že by mal rozhodovacie právo v Scuderii. Toto rozhodnutie sa Henrymu Fordovi nieslo ťažko, čo viedlo k rozhodnutiu postaviť slávny Ford GT 40 MK II/MK IV. Tieto autá zvonka vyzerali v tej dobe ako z inej planéty. Boli enormne nízke a široké a esteticky najvyváženejšie pôsobilo toto auto v bojových farbách olejárskej spoločnosti Gulf. Peklo na zemi je asi to najpresnejšie prirovnanie. Ford GT 40 vniesol do Le Mans démonický nádych. Každý prejazd spôsobil divákovi akustické potešenie, hluk bol neuveriteľný a zážitok tiež. Prvé víťazstvo prinieslo so sebou toľko vytúženú pomstu Henryho Forda, keď jeho autá obsadili prvé tri pódiové umiestenia. Najvyššie umiestnené Ferrari obsadilo v tomto preteku až ôsmu priečku. Bol to moment začiatku konca slávnej éry červených áut z Maranella. Ford GT 40 si pripísal štyri roky za sebou všetky stupne víťazov. V továrni Ferrari síce stavali naďalej dobré autá, ale už nikdy nevyhrali v celkovej klasifikácii Le Mans. Bolo to aj v dôsledku preorientovania všetkých prostriedkov na Formulu 1, kde Ferrari zažívalo dlhodobú krízu.
Za úspešnejšie kusy sa ešte dajú považovať tipy 333 SP, alebo F40 LM Competizione, ale tie nikdy nevrátil automobilom Ferrari ich zašlú slávu.