Firmy v krajinách bývalého východného bloku ešte nenaplnili svoj potenciál v konkurencieschopnosti.

Cudzinci vytýkajú firmám zo strednej a východnej Európy byrokraciu, korupciu a nedostatok orientácie na zákazníka. Viac ako dve dekády po páde železnej opony firmy v strednej a východnej Európe bojujú s nenaplneným potenciálom v oblasti konkurencieschopnosti, proklientskej orientácie či vo výkonnosti a samostatnosti vyššieho manažmentu. Tvrdí to prieskum, ktorý v spolupráci s Central European University a GfK vykonala firma TARGET  Executive Search, popredná headhuntingová spoločnosť zameraná na vyhľadávanie pracovníkov pre vedúce manažérske pozície. Prieskum však prichádza aj s pozitívnymi výsledkami, ktoré kladne hodnotia napríklad pracovnú morálku, alebo manažérske schopnosti žien. Pozitívny trend v profesijnom raste sa prejavuje aj u novej generácie slovenských manažérov.

Aké je všeobecné podnikateľské prostredie v krajine, aký je štýl riadenia firmy, transparentnosť v podnikaní, alebo aké sú interkulturálne a rodové rozdiely ovplyvňujúce spôsob vedenia firmy?

Na tieto otázky odpovedalo viac ako tisíc vedúcich manažérov zo západného sveta a ich kolegovia z Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska. Prieskum, ktorý si v roku 2014 objednala jedna z popredných personálnych spoločností TARGET Executive Search, nadväzuje na podobný prieskum z roku 2009. Prináša tak popis aktuálnych trendov a najmä cenný pohľad na problematiku manažmentu firiem z prostredia strednej a východnej Európy optikou zahraničných manažérov, ktorí pracujú, alebo v nedávnej minulosti pracovali v reformných krajinách strednej a východnej Európy. Prieskum realizovala firma GfK, ktorá má rozsiahle skúsenosti a celosvetovo sa radí medzi špičku výskumných spoločností. Ďalším partnerom štúdie bola škola Central European University (CEU) Bussiness School.

Expati si pochvaľujú život v krajinách strednej a východnej Európy a vysoko pozitívne hodnotia osobné kontakty v podnikaní, priateľskosť a spoločenský život, evaluácia pracovných podmienok a návykov nie je vždy jednotná. Väčšinový názor expatov, nezávisle od krajiny v ktorej pôsobili,  je možné zhrnúť do vety jedného z nich: „Je to krásne miesto na bývanie, no nie vždy pre prácu a zamestnanie.“

Medzi charakteristiky firiem, ktoré zahraniční manažéri súhlasne označujú ako slabšie, patrí napríklad orientácia na zákazníka. „Zdá sa, že nedostatok proklientskej orientácie je jednou z hlavných prekážok, ktoré firmy musia prekonať pri snahe o silnejšiu konkurencieschopnosť. Je zaujímavé, že domáci manažéri tomuto problému nepripisujú vysokú dôležitosť, zatiaľ čo cudzinci v ňom vidia jeden z dôvodov zaostávania firiem,” uvádza Klemens Wersonig, výkonný riaditeľ TARGET Executive Search Group.

„Keby sa tento problém spolu s byrokraciou a korupciou riešil, firmy v regióne by mohli znovu napredovať tempom, aké mali po páde režimu a potom znovu po vstupe do Európskej Únie. Zdá sa, že po ekonomickej kríze v roku 2009 o toto tempo prišli,“ dodáva Klemens Wersonig. Nadviazanie priateľského vzťahu so zákazníkom patrí medzi hlavné kritériá úspechu. Medziľudské vzťahy sú obzvlášť dôležité aj v rámci firmy, kde „otvorená výmena názorov je často skomplikovaná tým, že pripomienky sa nezriedka berú osobne.“

Pretrvávajúca byrokracia a korupcia

Byrokracia a korupcia sú naďalej závažné témy v celom stredovýchodnom regióne. Pomalé a netransparentné rozhodovacie procesy obmedzujú konkurencieschopnosť a efektívne fungovanie firiem. „Domáci manažéri radi robia veci po starom“ a „korupcia je bežná vec,“ tvrdia často zahraniční manažéri. „Prieskum upozorňuje na niektoré dôležité fenomény týkajúce sa pracovnej etiky a postupov spoločností,“ vysvetľuje Zoltán Buzady, profesor na Katedre manažmentu a organizácie na CEU Business School.

„Aj napriek značnému pokroku je stále málo manažérov, ktorí sa pozerajú na firemné záležitosti strategicky. Schopnosť prebrať zodpovednosť je u manažmentu zriedkavá a systematickosť v práci je v niektorých krajinách stále vystavená kritike. Na druhej strane si v porovnaní so situáciou spred šiestich rokov, podstatne viac manažérov cení firmu v ktorej pracujú. Nie je vylúčené, že na vzťah k zamestnaniu mala vplyv ekonomická kríza. Z akademického hľadiska sú poznatky z prieskumu dôležité. Z tohto dôvodu ich budeme v CEU Business School využívať pri ďalšom výskume, vzdelávacích a profesionálnych činnostiach,“ uviedol Zoltán Buzady.

Nové pozitíva aj negatíva

V porovnaní s rokom 2009 sa celkové hodnotenie spokojnosti s manažmentom v každej krajine zmenilo. Prirodzene sa tiež líšia názory na vývin manažérskej kultúry z pohľadu expatov a pohľadu domácich. Rumunsko zvýšilo svoju pozíciu v rebríčku celkového hodnotenia, zatiaľ čo Slovensko pokleslo. Poľsko zabodovalo v niekoľkých kategóriách a stalo sa celkovým víťazom. Expati napríklad tvrdia, že Bulharsko trápi korupcia, alebo že českí manažéri majú problém, ak sa medzi ich klientami, alebo kolegami vyskytne cudzinec. Maďarom zas vytýkajú už spomínanú nedostatočnú orientáciu na zákazníka. Každá krajina má samozrejme aj svoje prednosti. Pre prehľadnosť ich uvádzame v tabuľke 1.1.

1.1.Tabuľka: Krajiny zoradené podľa celkového hodnotenia. 1 = najlepšie, 6 = najhoršie