Honda e je malá a ťažká, no zároveň krásna a udáva trendy

Kde je moped? Prvá otázka, ktorú si položíte, ak ste pravoverný petrolhead s naštudovanou históriou. Honda City R z polovice 80. rokov poslúžila japonskej automobilke ako predloha tohto elektromobilu a inšpirácia je badateľná na prvý pohľad. V Honde e však malý skúter chýba, no napriek tomu láka mladých rovnako ako jej predchodca. Len keby bola dostupnejšia a mala väčší dojazd…

Pocit ako z vesmírnej lode

Okrem sýtožltej farby a zaujímavých tvarov karosérie, na ktorej chýbajú zrkadlá, prieduchy, no aj bežné výlisky na kľučky dverí, si pozornosť púta aj zvnútra. V priestrannom interiéri s originálne tvarovanou prístrojovou doskou nájdete minimum analógových ovládačov a je tam pretlak unikátnych riešení. Napríklad bežnú riadiacu páku by ste hľadali márne. Na stredovej konzole sú len tlačidlá, na čo si musíte chvíľu zvykať. Napokon si tento proces osvojíte, no než sa stane prirodzeným, budete občas zmätene pozerať pod pravú ruku. To však nie je najväčšia „vychytávka“, akú za volantom nájdete. Na karosérii chýbajú spätné zrkadlá, ktorých funkciu suplujú malé krídelká prichytené na dverách. V nich sú integrované kamery snímajúce okolie auta a oproti bežným „späťákom“ majú širší zorný uhol. Otázkou bolo, ako zvládnu premietať obraz v noci. Dobre. Systém zvýši ISO a napriek citeľnému zrneniu vidíte možno o čosi lepšie ako v bežných zrkadlách. Musíte si však zvyknúť, že obraz premietajú nižšie, ako by ste hľadali klasické spätné zrkadlá a párkrát sa intuitívne pozriete do prázdna, keďže obrazovky zapustili do dosky, tesne pod výduch klimatizácie pod A-stĺpikom. Za oknami tak zmizol ďalší zbytočný vetrolam, ktorý generoval zvýšený odpor vzduchu. Aerodynamický hluk eliminovali aj zapustením kľučiek do panelov karosérie, takže jazda bez rádia či vášho obľúbeného albumu prebieha naozaj potichu. Vzduch reže dokonalo, čo vnímate najmä vtedy, keď máte deaktivované ovládanie „jednou nohou“, čiže v podstate nerekuperujete. Honda e akoby plachtila a dojazd neklesá – samozrejme, ak nejazdíte na plný plyn. Vnútri je radosť tráviť čas, lenže všetok komfort definuje miera nabitia akumulátorov. V zime, pri plnom nabití svieti na indikátore dojazd zväčša 160 km, no to viete umne predĺžiť ľahkou nohe na pravom pedáli. Každopádne, ak si počas mrazivých rán chcete zakúriť, aby vám rýchlejšie odmrzlo okno, dojazd v momente klesne o 30 km. Nepríjemný fakt, najmä ak máte naplánovanú dlhšiu jazdu. Pri krátkych presunoch je to však o niečom inom…

Zábavný zadok

Za volantom sa sústredíte nielen na premávku, ale hlavne na údaje na množstve displejov kopírujúcich obvod prístrojovej dosky. Najdôležitejší je však ten, kde máte rýchlomer a informácie o toku energie. Ak ostáva dosť percent baterky, oplatí sa prepnúť do športového režimu a tvrdo zatlačiť na plyn. Masívny príval energie pôsobí, akoby ste sa na zadnú nápravu poslali výkon z potentného osemvalca a poľahky Hondu e pošlete do driftu, čo láka k tomu, aby ste ju chytili poriadne pod krk. Auto nepôsobilo ťažkopádne, no predsa len, hmotnosť batérií v niektorých zákrutách dala pneumatikám zabrať a správnou prácou s plynom ste „é-čko“ vedeli utrhnúť do malého, kontrolovaného šmyku. Lenže pozor, akumulátory sú uložené aj nad prednou nápravou a nízka svetlá výška dáva jasne najavo, že akýkoľvek nespevnený terén bude pre auto ťažké približne 1,5 tony predstavovať seriózny problém, z ktorého nepomôže ani brutálny momentový výkon či predstava, že by ste sa zo šlamastiky dostali kontrolovaným driftom. Zapadnete… Teritóriom Hondy sú hladké mestské cesty, v ktorých oceníte dobrý polomer otáčania a enormné zrýchlenie za každých okolností. O podmanivej Honde sa dá popísať veľa, no chválospevy na inovácie to nebudú. Je to elektromobil a tie sú v súčasnosti prešpikované novinkami. No pozitívne slová možno bez zdráhania adresovať kvalite podvozku, ktorý filtruje takmer všetky nerovnosti a nerozhádžu ho ani prejazdy spomaľovačmi. Vozidlo sme prevetrali na našej trati v Devínskej Novej Vsi, kde sa na kruhových objazdoch takmer nenakláňalo a drvivé zrýchlenie na mokrej vozovke sprevádzali výjazdy s rozvlneným zadkom. „E-čko“ sme však okúsili aj na dlhšej trase. Cestovali sme ním do Iže pri Komárne. Vonku bola okolo nuly, v Bratislave snežilo a vlhkosť sa zrážala zvnútra na oknách, takže sme museli z času na čas odrosiť zahmlené okná. Vzdialenosť predstavovala približne 100 kilometrov, čo by nemal byť pri plnom nabití problém. Napriek tomu so zapnutou klimatizáciou bola rezerva iba 15 kilometrov. No ekonomickou jazdou sa dojazd pomaličky zvyšoval. Chcelo si to však osvojiť pár procesov – klímu zapnúť len na vyhriatie interiéru a odrosenie okien a nezrýchľovať na plný výkon a pri vjazde do dedín pustiť plyn a dobiť baterky kinetickou energiou. V cieli napokon indikátor hlásil dojazd pekných 45 kilometrov pri priemernej spotrebe 14,9 kWh/100 km.

Táto elektrická Honda je určená najmä do mesta, lenže i tam pri absolvovaní dlhších trás vzniká povinnosť vyhľadávať nabíjacie stanice čo tri dni. Je to skrátka ideálne tretie auto do rodiny, ktoré využijete na nákupy či „otočky“ do centra…

Honda E

Výkon: 113 kW
Krútiaci moment: 315 Nm
Batéria: 35,5 kWh / 28,5 kWh využiteľná
Nabíjanie: do 66 kW / reálny do 50 kW
Udávaná kombinovaná spotreba: 17,8 kWh / 100 km
Dojazd WLTP: 220 km

Text: A.K. Foto: A.O.