Telemedicína šetrí peniaze, na Slovensku ju veľmi nevyužívame

Telemedicína alebo medicína na diaľku pomáha efektívnejšie manažovať pacientov. Napriek tomu, že šetrí čas aj peniaze a jednoznačne z nej benefituje pacient, lekár aj poisťovňa, na Slovensku sa využíva len minimálne. Hlavná príčina prečo je to tak, spočíva v doposiaľ neexistujúcej úhrade za výkon telemedicíny. Lekár, ktorý manažuje pacienta na diaľku nemá za takýto výkon zaplatené.  

Asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+ MED poukazuje na nevyhnutnosť nastaviť jasnú a transparentnú úhradovú politiku za telemedicínu. Zatiaľ čo v zahraničí sa bežne využíva na manažment pacientov a uľahčuje tak ich prístup k zdravotnej starostlivosti, na Slovensku ide o oblasť, ktorá naráža najmä na stanovanie ceny za výkon.

Význam telemedicíny alebo dištančnej medicíny sa naplno ukázal v čase koronavírusovej pandémie. Hodiny čakania v ambulanciách lekárov vystriedali telefonické konzultácie, pacienti začali vo väčšej miere využívať aj e-recepty. Práve pandémia koronavírusu motivovala lekárov a aj pacientov viac využívať telemedicínu ako efektívny nástroj manažmentu pacientov. Týkalo sa to nielen pacientov s chronickými, nehojacimi sa ranami, ale aj kardiovaskulárnych pacientov.

Práve oblasť manažovania kardiovaskulárnych ochorení je na Slovensku značne poddimenzovaná. Pacienti trpia vysokým tlakom, srdcovou arytmiou či inými kardiovaskulárnymi ochoreniami. Ročne zomrie na  ochorenia srdca a ciev takmer 24-tisíc Slovákov a počet hospitalizácií pre srdcovo-cievne ochorenia je bezmála takmer 200-tisíc.

„V kardiológii je telemedicína nevyhnutnosťou. Prostredníctvom moderných diagnostických medicínskych inovácií  vieme napríklad cez vzdialený monitoring permanentne 24 hodín monitorovať srdcovú činnosť pacientov. Pacient tak nie je odkázaný čakať dlhé hodiny v čakárni na vyšetrenie lekárom špecialistom. Ten si vie na diaľku  skontrolovať  zdravotný stav pacienta prostredníctvom údajov, ktoré mu zabezpečuje tzv. vzdialený monitoring,“ hovorí Dr. Vladimír Mičieta, predseda združenia SK+ MED.  

„Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyšším počtom kardiovaskulárnych pacientov. Ročne zomierajú tisíce pacientov v dôsledku srdcovo-cievnych ochorení. Bojujeme s nedostatkom kardiológov čo má za následok dlhé čakacie lehoty u lekára špecialistu.  Prostredníctvom inovatívnych medicínskych technológií by sme však vedeli pacientov manažovať oveľa efektívnejšie. Moderné technológie nám umožňujú  oveľa jednoduchšie detekovať napríklad poruchy srdcového rytmu a zahájiť včasnú a správnu liečbu,“ vysvetľuje MUDr. Peter Hlivák, PhD., FESC, FACC, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti, oddelenie arytmií a kardiostimulácie NÚSCH, a.s. Bratislava.

V programovom vyhlásení sa k podpore inovatívnych moderných technológií, akou je napríklad telemedicína, zaviazala aj Vláda SR.  Vzdialený monitoring má dokázateľné prínosy – zlepšuje diagnostiku, urýchľuje nasadenie liečby, znižuje počet návštev v ambulanciách lekárov, poskytuje komfort pre pacientov, šetrí peniaze poisťovni. Napriek tomu však zdravotné poisťovne takúto formu starostlivosti o pacientov, lekárom nepreplácajú. Nie je totiž stanovená úhrada za takýto výkon. Z verejného zdravotného poistenia je hradený len prístroj na domáce monitorovanie. „Telemedicína je budúcnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vďaka inovatívnym zdravotníckym prístrojom máme prehľad o zmene stavu pacienta a ak je to potrebné, môžeme ihneď reagovať – zmeniť liečbu alebo v prípadne alarmujúcich výsledkov pozvať pacienta na kontrolu priamo do ordinácie. Nielen pre kardiologických pacientov môže telemedicína znamenať lepšiu kvalitu života a v niektorých prípadoch môže byť okamžitá reakcia lekára na zmenu stavu pacienta dokonca aj život zachraňujúca,“ hovorí MUDr. Erika Komanová, PhD., hlavná lekárka jednotky intervenčnej arytmiológie VÚSCH a.s. Košice.

Namerané hodnoty pacientov prostredníctvom telemedicínskych zariadení sú pre pacientov aj lekárov k dispozícii v reálnom čase. „Pre využitie vzdialeného monitoringu existuje v súčasnosti niekoľko zariadení, ktoré zabezpečujú plnohodnotné merania a monitorovanie stavu pacienta. Medzi ne patrí EKG monitor, tlakomer, glukomer, spirometer alebo napríklad oximeter či teplomer,“ približuje Dr. Vladimír Mičieta, predseda združenia SK+ Med.

Vzdialený monitoring je vhodný pre pacientov s chronickými ochoreniami, pre pacientov s akútnou zmenou zdravotného stavu, pre novodiagnostikovaných, ale aj pre pacientov s ťažko stanoviteľnou diagnózou či pre tých, ktorí boli po hospitalizácii prepustení do domácej starostlivosti.