Dôležitosť pitnej vody u detí
MUDr. Eva Vitáriušová PhD., je pediatrička Detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Venuje sa tiež pediatrickej endokrinológii a diabetológii, poruchám látkovej premeny a výživy, v súčasnosti je v predatestačnej príprave v uvedenom odbore. V roku 2007 zahájila spoluprácu so slovenskou charitatívnou organizáciou MAGNA Deti v Núdzi. V tom istom roku sa počas 8 mesačnej misie v Kambodži podieľala na obnove detského oddelenia v nemocnici Chea Chumneas v provincii Kandal, súbežne pracovala na rozvoji nutričného projektu pre HIV negatívnych ale aj pozitívnych pacientov ako aj primárnej zdravotnej starostlivosti. Zúčastnila sa krátkodobých misií v Keni, pracovala aj počas imigračnej krízy na srbsko chorvátskych hraniciach.
Nutričný projekt spočíval nielen v hospitalizačnej starostlivosti o podvyživené deti, ale aj v usilovnej terénnej práci s celými rodinami. Jeho cieľom bolo dieťa v úvode zastabilizovať, ale po zvládnutí akútneho stavu zapojiť rodinu, zorganizovať distribúciu nutričnej pomoci a tak predísť recidíve stavu. Každé podvyživené dieťa býva chronicky dehydratované, teda jeho obličky a srdce nepracujú tak ako u zdravého dieťaťa. Vtedy je nutné veľmi opatrne zvyšovať prísun tekutín, aby nezlyhalo srdce. Bezprostrednými komplikáciami sú tiež nízky cukor v krvi, zmeny v metabolizme minerálov, ktoré neliečené môžu poškodzovať mozog a iné dôležité orgány dieťaťa, v najhoršom prípade viesť k smrti pacienta. Tieto deti často aj trpia akútnymi aj chronickými hnačkami, pričom uvedené stavy významne komplikuje konzumácia kontaminovanej vody, s čím sa v rozvojových krajinách bežne stretávame.
Ak deti nemajú prístup k zdravotne nezávadnej vode a konzumujú kontaminovanú vodu hrozí im veľmi veľa vážnych ochorení, často sprevádzaných tráviacimi ťažkosťami, ktoré drobný detský organizmus veľmi vysiľujú a ohrozujú. Nebezpečenstvo predstavuje napríklad cholera, ktorá sa prejavuje kŕčovitými bolesťami brucha a tráviacimi ťažkosťami. Zásadná strata vody a iónov môže spôsobiť až smrť. Naplno rozvinutá neliečená cholera je smrteľná asi v 50 % prípadoch, vo vyspelých krajinách pri včasnej diagnóze a dostupnosti lekárskej starostlivosti umiera asi len 0,75 % pacientov.
Po požití kontaminovanej vody hrozia aj ďalšie choroby ako napríklad detská obrna, hepatitída A, hepatitída E, úplavica (dyzentéria) alebo týfus.
Prístup lekára musí byť v týchto prípadoch veľmi špecifický a následná koordinácia s rodinou je nevyhnutná. Pacienti a ich rodiny sú často jednoduchí ľudia, nemusia mať dôveru voči lekárom a ich postupom. Výzvou sú aj hygienické podmienky v domácnostiach postihnutých rodín. Samozrejme nedá sa opomenúť dostupnosť lekárskej pomoci v odborných zariadeniach, ktorá býva v rozvojových krajinách neraz kritická.
Dieťa by malo správne prijať jeden až dva litre tekutín denne, záleží na jeho hmotnosti. Základné odporúčanie pre deti vážiace do 10 kilogramov je, že na každý kilogram by mali vypiť sto mililitrov tekutín. Desaťkilové dieťa by počas dňa malo do seba dostať jeden liter tekutín. Za každý kilogram nad 10 kg pripočítavame 50 mililitrov tekutín navyše. To znamená, že dieťa s hmotnosťou 20 kg potrebuje 1,5 litra tekutín za deň. Do tohto objemu sa počíta aj tekutá strava a ovocie s vysokým obsahom vody.
