7 najväčších omylov v roku 2016
Kúpa finančných produktov je viac než potrebná. Dá sa povedať, že pre bežný život je nevyhnutná. Nákup v žiadnom prípade nie je zložitý, zato ich podmienky a fungovanie áno. Pred rokom sme priniesli najväčšie omyly klientov. Tie tohtoročné od nich nemali ďaleko. Aj keď je opakovanie matkou múdrosti, tentoraz sme sa pozreli na činy druhej strany – tej za prepážkou v banke. Teda to, čo sa človeku podarí vyzistiť, ak robí mystery shopping.
1, Informovanie sa o podmienkach produktu jednej banky na dvoch rozličných miestach prinesie navzájom sa vylučujúce odpovede. Kým jeden zdroj tvrdí „áno“, druhý „nie“.
Rada (Varovanie?): Ideálne je mať všetko na papieri, čo je však v praxi nerealizovateľné. Určite je vhodné vypýtať si podklady či formuláre a na ne si zapísať dátum a meno, s kým ste komunikovali. Určite to pomôže pri reklamácii služieb bankára.
2, Odmietanie klienta. Pri výberoch peňazí z banky, či už z termínovaného účtu alebo podielových fondov, ale i pri predčasnom splácaní úveru či mimoriadnych splátkach bankár namiesto seba klientovi odporučí pod rôznymi zdôvodneniami svojho kolegu. Dôvodom je plnenie plánu produkcie. Výbery totiž znižujú dosiahnuté čísla vkladov a investícií, podobný následok má aj predčasné znižovanie dlhu.
Bankár „zabil“: Nevyberajte si peniaze, vezmite si radšej pôžičku a vaše peniaze môžu ďalej pracovať pre vás.
3, Lákanie klienta. Niektorí bankári sa neštítia vymyslieť si fiktívne benefity či podmienky produktu v snahe predať ho. Opäť je dôvodom plnenie stanoveného plánu.
Rada: Ak sa bankár snaží o niečom presvedčiť, určite si nechajte ukázať to v prospektoch či obchodných podmienkach. Neuspokojte sa s tým, že „určite to tam je, len ja to teraz neviem nájsť“.
4, Vyššie ako uvádzané poplatky. Refinančný ošiaľ a medializované podmienky presúvania hypoték medzi bankami spôsobili, že klienti boli dostatočne informovaní. Rýchlo tak zistili, že na poplatkoch za refinancovanie niektorí platia viac, ako treba.
Rada: Určite treba podať sťažnosť v banke. Keď neuspejete, je tu ešte bankový ombudsman a Národná banka Slovenska.
5, Registre úverov. Eviduje sa v nich aj zamietnutie úveru, čo môže spôsobiť odmietnutie poskytnúť pôžičku v ďalšej banke či nebanke.
Rada: Zoznam dlžníkov majú banky aj nebanky a sú prepojené. Porovnávať jednoznačne treba, no uvážene. Obehnúť všetky banky je nielen časovo náročné, ale aj nevýhodné. Treba si premyslieť, kde požiadate o úver.
- Nevedomosť. Jedna vec je fungovanie produktu, iná vec je legislatíva a nielen tá aktuálna. Napríklad pri doplnkovom dôchodkovom sporení bankári odporúčajú zmeniť dávkové plány podľa súčasnej legislatívy. Nevedia však vysvetliť, v čom sú výhody tohto kroku.
Rada: Bankár nie je poradca, aj keď to má napísané na vizitke. Je zástupcom konkrétnej finančnej inštitúcie. Jeho odporúčania nemusia byť vždy v prospech klienta.
- Výhodnejšia ponuka nie je výsledkom konkurenčného boja iba medzi bankami. Existuje totiž aj rivalita medzi pobočkami jednej banky.
Rada: Skúste navštíviť ďalšiu pobočku, možno aj na konci tej istej ulice. Pobočkoví pracovníci, prípadne riaditeľ pobočky majú rôzne kompetencie a rôzne možnosti ponúknuť výhodnejšiu ponuku a výnimky. Bankoví pracovníci radi plnia plány práve svojej pobočky.
Uvedené zistenia nie sú náhodné a ani ojedinelé. Sú výsledkom ľudského faktora. Konanie bankárov nemožno vždy označiť ako neúmyselné. Na druhej strane sa vyskytnú situácie, kedy bankár poradí klientovi až tak, že ujmu má banka. Stáva sa to pri rôznych poplatkoch, ktorých platenie sa dá obísť cez pár bezplatných administratívnych úkonoch alebo výberom iného produktu. Skrátka, za prepážkou sú ľudia s rovnakými ľudskými vlastnosťami, aké majú aj ich klienti.
Rada: Skúste namiesto návštevy banky najprv využiť naše porovnania. Porovnať konkurenčné produkty viete cez viacero kritérií a vstupných parametrov. A nemusíte strácať čas vysvetľovaním svojich potrieb a počúvaním nepotrebných ponúk.
