„Teraz chlieb budete jesť, potom vodu budete piť“ – Chetiti v Slovenskom národnom múzeu.
16. júla 2015 o 17.00 Slovenské národné múzeum v spolupráci s Českým centrom v Bratislave otvára novú výstavu Bedřich Hrozný. Sto rokov od rozlúštenia chetitského jazyka. Výstava, ktorú autorsky pripravilo Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur v Prahe, bude pre návštevníkov sprístupnená v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave od 17. 7. do 11. 10. 2015.
Pre českého orientalistu, jazykovedca a cestovateľa, rodáka z Lysej nad Labem, sa stal osudným objav na v Malej Ázii, na území hlavného mesta bývalej Chetitskej ríše Chattušaš, kde expedícia Nemeckej orientálnej spoločnosti vykopala tabuľky písané klinovým písmom v nezrozumiteľnom jazyku. Bedřich Hrozný, ktorý po štúdiách pracoval v univerzitnej knižnici vo Viedni a venoval sa hospodárskym dejinám Predného východu, sa o ne začal zaujímať. Po smrti objaviteľa a svojho pedagóga Huga Winklera, bol Hrozný v roku 1914 oficiálne poverený chetitské texty vydať. O pár rokov neskôr sa mu podarilo preložiť známu prvú vetu z jazyka Chetitov: „Teraz chlieb budete jesť, potom vodu budete piť.“ Svoju prácu Predbežné riešenie chetitského problému (Die Lösung des hethitischen Problem. Ein Forläufiger Bericht) predniesol verejnosti 24. 11. 1915 v Berlíne a následne vo Viedni. Bedřich Hrozný, ktorý už ovládal takmer dvadsať jazykov, tento nový nielen rozlúštil, ale zaradil ho aj geneticky, medzi indoeurópske jazyky. Objav bol spočiatku prijatý rozpačito a odborná verejnosť kritizovala rozporuplný postup. Vedec totiž začal tým, že vo vete poznal len ideogram slova chlieb (ninda). Hľadal teda tvar slovesa jesť, ktorý na základe podobnosti s latinčinou našiel v slove ezateni. Ďalšie slovo vadar preložil ako voda, k čomu mu dopomohla znalosť iných orientálnych jazykov. Napokon v slove ekuteni identifikoval tvar slovesa piť. Keď Hrozný vydal prvú chetitskú gramatiku, slovník (1917) a preklad historických a náboženských textov (1919), pochybnosti zmizli. Odborná verejnosť ho uznala ako zakladateľa nového vedného odboru – chetitológie. Po rozpade Rakúsko – Uhorska získal riadnu profesúru na pražskej univerzite, kde neskôr pôsobil ako dekan Filozofickej fakulty UK v Prahe a v roku 1939 bol zvolený rektorom univerzity. Publikoval takmer 350 prác, zúčastnil sa mnohých expedícií a výskumných ciest. Po rozlúštení chetitčiny pracoval na jej hieroglyfickej podobe, rovnako sa pokúsil o rozlúštenie protoindického a krétskeho jazyka. Úspešný však nebol a je pozoruhodné, že tieto jazyky sa doposiaľ nepodarilo rozlúštiť nikomu.
Výstava v Slovenskom národnom múzeu prezentuje Hrozného najznámejšie archeologické expedície z rokov 1924 – 1925 v lokalitách v Šéch Saad, Tell Erfád v Sýrii a v meste Kayseri a najmä v lokalite Kϋltepe v Turecku. Istý podiel tamojších nálezov a výkopovú dokumentáciu Hrozný rozdelil medzi tri pražské inštitúcie. Jedna z nich, Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur, prevzalo fotografickú a kresebnú dokumentáciu a podstatnú časť osobnej pozostalosti vedca. Na základe týchto materiálov múzeum k storočnici objavu pripravilo panelovú výstavu pre České centrá, aby ju mohli vidieť návštevníci po celom vo svete.
Slovenské národné múzeum, ktoré výstavu prezentuje ako prvá inštitúcia, ju doplnilo replikami nálezov Bedřicha Hrozného z Polabského muzea – Muzea Bedřicha Hrozného v Lysej nad Labem. Výstava tu získala aj druhú, nemenej zaujímavú časť s názvom Územie Slovenska v čase Chetitov – chudobní vzdialení súčasníci, kde SNM-Archeologické múzeum pomocou zbierkových predmetov dokumentuje rovnakú dobu – dobu bronzovú na našom území a ukazuje tak protipól rozvinutej chetitskej civilizácie.
Celý projekt ozvláštňuje umelecká šesťkanálová audioinštalácia z dielne Pavla Stereca v samostatnej miestnosti. Autor v spolupráci s Ústavom srovnávací jazykovědy a s Fonetickým ústavom FF UK v Prahe využil niekoľko slov dávno mŕtveho jazyka, ktoré Hroznému pomohli pri lúštení jazykového problému a vyjadril tak vlastný pohľad na túto problematiku.
Viac info: www.snm.sk ; www.facebook.com/slovenske.narodne.muzeum
– Výstava: Bedřich Hrozný. Sto rokov od rozlúštenia chetitského jazyka.
– Miesto: Sídelná budova SNM, Vajanského nábr. 2, Bratislava
– Trvanie: 17. 7. – 11. 10. 2015 Otváracie hodiny: denne okrem pondelka 9.00 – 17.00, júl, august 10.00 – 18.00
