Aston Martin.

Stelesňuje tradíciu britského priemyslu a demonštruje aj jeho kvalitu. Zo všetkých vyrobených Aston Martinov je dodnes až 75% áut v pojazdnom stave. Svetonázor o kvalitách anglických vozidiel pomohla vybudovať aj táto značka. V priebehu osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa kvalita áut rapídne zhoršila, no napriek tomu si niektoré z automobiliek udržiavali istý štandard kvality. Veľká Británia je kolískou motorizmu a za dlhú dobu sa tu zrodili rôzne značky. Z nich si niektoré vydobili svojou kvalitou renomé presahujúce kontinenty. Tak ako v Taliansku majú autá svoj puristický a grobiansky charakter, tak na ,,ostrovochˮ majú noblesné cestovné koráby, ale s rovnako bohatou pretekárskou históriou. Aston Martin patrí právom do elitnej kategórie svetových super automobiliek.

Aston Hill. Kopec na ceste z Londýna do Oxfordu.

Dnes sa tu nachádza malý kus kameňa. Anglické počasie na ňom zanechalo svoj nezameniteľný podpis. Je to pomník s kovovou plaketou venovaný jednej legende, ktorá nesie z časti meno podľa tohto malého kopca. Na tomto mieste sa v rokoch 1904 až 1925 jazdili preteky do vrhu ,,Aston Hill speed hillclimbingˮ. Zo štartu do cieľa bol dlhý iba 1000 yardov (914 metrov), čo je aj na dobové parametre podobných akcií málo. V tej dobe platilo, že čím kratší bol samotný pretek, o to väčšia bola účasť a teda o to ťahšie bolo aj uspieť v silnej konkurencii. V lete roku 1914 sa na štart postavil istý Lionel Martin s vlastnoručne upraveným autom Singer o sile 10 koní. Vyhral, ale nutne treba dodať, že to nebol náročný pretek (mal tri zákruty). Tí najlepší tu dosahovali časy tesne pod jednu minútu. Teraz by ste mohli očakávať klasický scenár, že vďaka tomuto úspechu si získal popularitu a prvých klientov. To sa nestalo. Vrátil sa späť domov a spolu so svojim dobrým kamarátom, inžinierom Robertom Bamfordom, sa rozhodli založiť si autodielňu v špinavej uličke v Londýnskej štvrti South Kensington. Tak vznikol plán, prvé auto ešte nie.

Aston Martin. Prvý svojho mena.

Začiatky bývajú ťažké a nie iné. Tak to bolo aj v prípade tejto malej firmy. Ich prvý automobil bol v podstate lego. Na podvozok od talianskej firmy Isotta-Fraschini namontovali motor od Coventry-Simplex. Karoséria bola zložená z dielov, ktoré sa im podarilo zohnať v autobazároch. Jedno auto, dve mená. Oficiálne to bol Aston Martin, neoficiálne Coal Scuttle. V tejto dobe bolo zvykom pomenovať automobilku po jej zakladateľoch, ako napríklad u Rolls-Royce. U Astonu to bolo inak. Meno dostal iba po jednom majiteľovi a podľa názvu kopca na ktorom tento pán vyhral pretek. Otázka prečo sa do názvu nedostalo meno Banforda je preto na mieste. A môže za to, ako inak, žena. Jeho pani manželka nemala pochopenie pre Robertovu záľubu v rýchlosti a najmä nechcela aby ich meno viselo na pútači nad dielňou. A pokiaľ by sa firma dostala do ťažkostí, tak by mali rýchlo na krku rôznych úradníkov. Všetky plány im však prekazila prvá svetová vojna, ale po jej konci sa na cestách začali objavovať prvé kusy Aston Martinu a firma si rýchlo získala klientelu medzi ľuďmi, ktorí boli solventní a holdovali rýchlosti. Okrem cestovných vozidiel vyrábali aj pretekárske prototypy TT1 a TT2 pre Counta Zborowského, ktorý s nimi pretekal na ostrove Man, alebo na Veľkej cene Francúzska (stanovil rýchlostný rekord 123 km/h). V roku 1925 sa v Monze stala tragédia. Zborowský sa zabil, keď neodhadol nájazdovú rýchlosť do jednej z rýchlych zákrut a z auta sa stal šrot po frontálnom náraze do provizórnych bariér. Jeho smrťou zmizli peniaze, pretože bol jediným častým kupcom v tomto roku. Aktívne začali hľadať investora, ktorého našli v osobe Lorda Charnwooda, ktorý ale mal časté konflikty so zakladateľom, pánom Martinom. Ten si preto zobral v roku 1925 ,,dlhodobé voľnoˮ a už sa nikdy nevrátil. Ešte pred ním však odišiel aj Banford.

Lord Charnwood, nový majiteľ, lepšia perspektíva.

Charnwood začal s reštrukturalizáciou a firmu spojil s Bertellim a Renwickom. Presťahoval ju do Felthamu a vo firme začali s výrobou športových vozidiel. V tom čase najlepších na svete. V značnej miere to bolo vďaka novej konštrukcii 1,5 litrového motora, ktorý mal vačkový hriadeľ v hlave valcov. Vznikli Aston Martin International (Le Mans), o niečo neskôr Aston Martin Ulster a Aston Martin Le Mans. Predalo sa iba niekoľko kusov, boli pridrahé. Vznikol prototyp Atom, ktorý mal byť jedným z najdrahších a najrýchlejších aut na svete. Ale tento projekt nedotiahli do konca, pretože nad Londýnom sa začali zaťahovať mračná. Nacistické lietadlá začali rozsievať skazu. Koncom roku 1945 sa na mieste továrne nadalo identifikovať, že sa tu robili autá.

Sága tretia. Ďalší majiteľ a najlepšie roky.

V roku 1946 kúpil firmu David Brown, ktorý mal firmu na výrobu traktorov a inej hospodárskej techniky. V rozbombardovanej továrni k svojmu úžasu našiel zachovalý prototyp Atom. Ten sa stal základom pre nový model DB2. Auto malo motor, ktorý postavil Walter Owen Bentley. Aston Martin DB2 v roku 1948 vyhral v Le Mans vo svojej triede a o tri roky neskôr obsadil tento model prvé tri miesta na tomto preteku pretekov. To značke zaručilo nesmrteľnosť. Onedlho vznikol pretekársky model DB3. Potom prišlo auto, ktoré učarovalo mnohým, vďaka jeho unikátnemu motoru (navrhol ho Tadek Marek) a karosérii od talianskeho dizajnérskeho štúdia Carozzeria Milano. Aston Martin DB4 mal celohliníkový radový šesťvalcový 3,7 litrový motor s maximálnou rýchlosťou 234 km/h. Na jeho podvozkovej platforme vznikol aj model DB4GT Zagato. Jedinou konkurenciou mu bolo Ferrari, ale aj to v priamom porovnaní malo zopár nedostatkov. Ako napríklad to, že nemalo leštenú karosériu a nemali ani najkvalitnejšiu kožu v interiéri. Nasledovali modely DB5 (Sean Connery s ním jazdil v Goldfinger a Thunderball), DB6, DBS, AMV8, Lagonda a iné. Legenda pomohla budovať legendu. Aké iné auto sa podľa vás hodí k Jamesovi Bondovi? Jedine Aston Martin.

Najdrahšie auto na svete

David Brown musel predať svoju firmu v sedemdesiatych rokoch. Majiteľ striedal majiteľa až napokon automobilku vo veľkej strate kúpil v roku 1987 Ford, ktorý postavil nový výrobný komplex a investoval 130 miliónov dolárov. Vznikol model DB7, potom DB9 a DBS. Na Ford časom doľahla ekonomická recesia a musel túto zmodernizovanú manufaktúru predať. Kúpil ju David Richards. Pod jeho vedením má vzniknúť exkluzívna séria 77 kusov modelu One-77 s cenou cca 1,5 milióna €. Časom sa z neho stane ešte väčšia ikona. O dvadsať rokov budú visieť nad posteľami malých chlapcov plagáty s týmto ultraluxusným stelesnením dokonalosti.