Problém, ktorý dlhodobo svrbí

Výsev drobných vyrážok, ktoré nie sú hnisavé, ale zato svrbia a môžu sa zliať do veľkých svrbivých máp a opuch slizníc, bolesť, ale aj nepríjemné psychické pocity, strach, pocit znetvorenia a hanblivosť vyjsť hoci na ulicu. Aj to patrí ku klinickému obrazu chronickej spontánnej urtikárie (žihľavky). Každý piaty obyvateľ  sa stretne so žihľavkou ako pacient. Vo väčšine prípadov zmizne do niekoľkých dní až týždňov, ale u niektorých prejde do nepríjemnej dlhotrvajúcej formy, ktorá výrazne ovplyvňuje kvalitu života.

Dobrou správou je, že stav pacienta s chronickou spontánnou urtikáriou  sa dá výrazne zlepšiť vďaka najmodernejšej biologickej liečbe.

Urtikária (žihľavka) je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení kože v ambulanciách lekárov,  patrí medzi 20 najčastejších dermatóz a odhaduje sa, že 20 – 30 % ľudí malo aspoň raz v živote akútnu urtikáriu. Približne 10 – 20 % akútnych urtikárií prechádza do chronického štádia s trvaním ochorenia viac ako 6 týždňov.

„Prvotná diagnostika akútnej žihľavky je jednoduchá, keďže urtikária je charakteristická typickým výsevom  vyrážok a navyše,  v približne polovici prípadov  môže sprevádzať výsyp aj angioedém, teda opuch“ hovorí dermatologička prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD. MHA, viceprezidentka Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti. „Pri akútnej urtikárii ide zväčša o alergickú reakciu. Dôležité však je, že pre chronickú žihľavku, okrem dĺžky trvania, je typické, že výsevy vyrážok (urtík) a opuch (angioedém) alebo obidva príznaky  môžu byť vyvolané známymi alebo neznámymi príčinnými faktormi.“

Kým doteraz sa pri liečbe chronickej spontánnej žihľavky len zmierňovali kožné príznaky, dnes je možné vďaka novému spôsobu liečby pacientom výrazne  potlačiť nepríjemné symptómy  a skvalitniť život.

Klinický obraz

Chronická spontánna urtikária (CSU) sa na tele objaví nečakane. Má formu spočiatku lokálneho výsevu začervenaných plôch s  vyrážkami, ktoré svrbia. Tieto začervenané pupence nazývané urtika nemokvajú a nehnisajú, ale vytvárajú celé plochy so začervenaním. Výsev sa objavuje kdekoľvek na tele, končatinách aj tvári.

„Urtikária, laicky známa ako žihľavka (koprivka), je poruchou fungovania imunitného systému,“ udáva  imunoalergológ  MUDr. Radovan Košturiak. „Aspoň raz za život má výsev urtiky asi 20 % našej populácie. Krátkodobé, akútne formy sú alergického pôvodu, zväčša sa výsev objavuje pri alergii na chlad, slnko, alebo ide o potravinovú alergiu. Ak je výskyt urtík  a angioedému spontánny, bez vonkajšieho vyvolávajúceho faktoru a rádovo sa predlžuje z týždňov na mesiace až roky, hovoríme o chronickej forme. V takomto prípade patrí pacient do rúk špecialistov v osobitných dermatovenerologických alebo imunoalergologických centrách.“

CSU sa vyskytne približne u 1 –4 % populácie na Slovensku. Pacient prechádza rôznymi, často pomerne náročnými  vyšetreniami, hľadá sa príčina neustupujúcej žihľavky – alergén (chlad, peľ, chemikália, potravina, skrytá infekcia…), pričom sa často nedôjde k žiadnemu jednoznačnému výsledku. CSU je ochorením bez zjavnej etiológie, teda bez zjavnej príčiny ochorenia.

Zhoršená kvalita života

„CSU výrazne znižuje kvalitu života pacienta, nejde len o kozmetický problém. Pacient má citlivú pokožku, neustále svrbenie spôsobuje nepohodu, psychické strádanie,“ upozorňuje prof. M. Šimaljaková.

Svrbenie, bodanie a telesnú nepohodu sprevádza aj vizuálny problém. Ak sa žihľavka prejaví na viditeľných častiach tela, napríklad na tvári alebo končatinách, pacient neraz nechce ani vychádzať z tomu, červené fľaky, výsev alebo opuch spôsobujú viditeľné fyziognomické zmeny. Strach vyjsť pred druhých ľudí znamená pre pacienta izoláciu, pocit nespokojnosti, obavy zo zhoršenia stavu a stres, čo zasa zvyšuje intenzitu príznakov. Pacient s chronickou spontánnou urtikáriou nechodí na slnko, nechce športovať, obmedzuje svoje pracovné či školské povinnosti.

Pacientky vedú

Štatisticky sa so žihľavkou stretne počas života približne každý piaty človek, pravda, v akútnej forme. V chronickej forme sa problém týka približne 50 tisíc Slovákov. Akútna žihľavka sa ako alergická reakcia objavuje v detstve a mladosti. Do chronickej formy prechádza najčastejšie u žien, pričom najviac postihnuté dlhodobou formou tohto ochorenia sú najmä ženy vo veku 25 – 45 rokov. Keďže toto ochorenie je fyzicky aj psychicky nepríjemné, nedá sa ani „kozmeticky“ zakryť, býva často problémom aj pre normálny partnerský život.

Liečba

Ešte stále je zvykom v našich ambulanciách žihľavku zľahčovať. Pri prvých prejavoch urtikárie postupuje všeobecný lekár štandardne, pacientovi ponúkne ako formu pomoci klasické antihistaminiká. Pokiaľ ide o alergickú reakciu, príznaky by do krátkeho času mali postupne vymiznúť. Ak však výsev neustupuje ani po šiestich týždňoch, ložiská nemiznú a prípadne sa presúvajú po tele, nejde o alergickú reakciu, ale o dlhodobý problém.

„Chronická spontánna urtikária by sa mala riešiť v špecializovaných  imunoalergologických alebo dermatovenerologických ambulanciách, ktoré sa venujú tejto  liečbe,“ hovorí MUDr.  Radovan Košturiak. „Po špecializovanom vyšetrení je často potrebné liečiť  nielen symptómy na pokožke, ale prácu imunitného systému, keďže v prípade CSU môžeme hovoriť o autoimunitnom ochorení.“ V prípade chronickej formy ochorenia sa dlho hľadajú príčiny, pacient podstúpi niekoľko vyšetrení, ale často s nejasným výsledkom.   Dostáva vyššie dávky antihistaminík, kortikosteroidov a ďalších liekov, ktoré tlmia prejavy ochorenia, ale nie u všetkých pacientov s dostatočným úspechom. Často sa obdobia mierneho zlepšenia striedajú so zhoršením stavu. Neraz sa pacient trápi mesiace a roky, pričom sa zvyšuje nepohoda a psychický stres, rovnako ako záťaž z vyšších dávok liekov.

Biologická liečba

Progresívna starostlivosť o pacientov s CSU dnes spočíva vo využití modernej biologickej liečby, ktorá sa potvrdzuje ako účinná v úľave od príznakov CSU, hlavne svrbenia a opuchu. Keďže je však nákladná a jeden cyklus trvá šesť mesiacov, poisťovne podrobne skúmajú vhodnosť liečby pre  každého pacienta.

Princípom biologickej liečby je primárne zásah do imunitného systému za pomoci látok, ktoré sa bežne vyskytujú v našom tele. Biologická liečba teda nie je ovplyvňovanie stavu organizmu chemickými molekulami, ale látkami, ktoré sú produktami živých organizmov. Tie podnecujú imunitný systém a jeho jednotlivé zložky  a vedú tak k zníženiu porúch, respektíve prejavov, ako sú v prípade chronickej spontánnej urtikárie výsev vyrážok, svrbenie  a opuch slizníc. Biologická liečba sa  využíva pri liečbe tohto ochorenia už aj na Slovensku.

Ako rozpoznať Chronickú spontánnu urtikáriu?

Jednoduchý test: Ak pacient má príznaky podobné žihľavke, ktoré pretrvávajú dlhšie, rozhodne by mal vyhľadať odbornú pomoc. Tento jednoduchý test pomôže rozlíšiť, či máte žihľavku v chronickom štádiu, alebo akútnu alergickú reakciu

1.    Chronická spontánna urtikária – Moja diagnóza?

Máte kožu vysypanú vyrážkami, ktoré svrbia, nehnisajú, môžu spôsobovať bodavú, pálivú  bolesť  ?
Áno
Ni

2.    Ako dlho pretrvávajú tieto vaše  príznaky?

Menej ako 6 týždňov
Viac ako 6 týždňov

Pokiaľ ste odpovedali pozitívne na prvú otázku a na druhú otázku menej ako šesť týždňov, môže ísť o akútnu urtikáriu (krátkodobú žihľavku), ktorá by mala odznieť po podaní antihistaminík, alebo sama od seba. Ak vyrážky nevymizli samé po niekoľkých dňoch alebo ich sprevádza aj opuch sliznice, kontaktujte svojho lekára. Pokiaľ sa Vaše problémy nezlepšili ani po šiestich týždňoch a antihistaminikách, mali by ste určite navštíviť imuno – alergológa alebo kožného lekára  a poradiť sa o špecializovanej liečbe.

3.    Ak trvajú Vaše príznaky viac ako 6 týždňov, viete, čo vám ich spôsobuje?

Áno
Nie

V prípade, že viete, čo spôsobuje Vašu urtikáriu, ide pravdepodobne o špecifickú formu dlhotrvajúcej alergickej reakcie na podnet (napríklad chlad, niektoré potravinové alergény a pod.). Potvrdenie tejto alergickej reakcie si vyžaduje testy. Ak ani po testoch neviete, čo Vaše príznaky spôsobuje, ide pravdepodobne o chronickú spontánnu urtikáriu, ktorá si vyžaduje konzultácie s lekárom a nastavenie na liečbu.